americký prezident Donald Trump niekoľkokrát vyhlásil, že chce kúpiť alebo získať Grónsko. Nie je to prvýkrát, čo USA niečo podobné vyhlásili, urobili to aj po druhej svetovej vojne. V čom je teraz situácia iná?
Rozdiel je teraz v tom, v akom duchu prebieha komunikácia. Jeden deň sa vedú rozhovory tak, ako by sa skutočne mali rozprávať spojenci, a na druhý deň sa zobudíme na agresívny jazyk, ktorý znie z rádia a ktorý ľudí desí. Aj v mojej rodnej krajine sú ľudia jednoducho vystrašení a pýtajú sa, či sa to naozaj deje. Existuje skutočná hrozba?
predtým ste sa zmienili o historickom kontexte takýchto vyjadrení. Naozaj sa obávate potenciálnej násilnej intervencie v Grónsku?
Robme postupne jeden krok za druhým. Nepredpokladala by som takýto vývoj, ale je veľmi dôležité, aby v rámci nášho kráľovstva Dánsko a Grónsko zostali v úzkom kontakte. Náš premiér je v súčasnosti v Nuuku a naďalej komunikujeme s naším spojencom, teda s USA, a ubezpečujeme ich, že aj v budúcnosti majú neobmedzený prístup k americkej vojenskej základni na území Grónska, ktorá sa využíva na účely obrany. Táto dohoda platí od 50. rokov a bola aktualizovaná v roku 2004. Pokiaľ ide o bezpečnosť, ochranu a spoločné záujmy USA, z našej strany neexistujú žiadne prekážky.
vzhľadom na to, že súčasná americká administratíva nie je naklonená rokovaniam ako zvyčajne a zvažuje zavedenie nových ciel, máte pocit, že by čoskoro mohol nastať drastickejší vývoj?
Budúcnosť je neistá a nepredvídateľná, s tým súhlasím. Nedávne zrušenie návštevy manželky J. D. Vancea v Grónsku, proti ktorej sa postavili Grónčania, svedčí o ich samostatnosti pri týchto rozhodnutiach. Obyvatelia Grónska majú obavy z toho, čo by znamenalo, keby si USA zrazu nárokovali vlastníctvo ostrova. Verím však, že vôľa Grónčanov zostať mimo nadvlády USA zvíťazí.
ako z pohľadu Dánska vnímate súčasné vzťahy s USA, predpokladáte možné zmeny v týchto vzťahoch?
USA vnímame ako spojenca a vzťah ako manželstvo, v ktorom vás partner môže niekedy šokovať, ale vy pokračujete v rozhovore a snažíte sa spor urovnať. Pokiaľ ide o EÚ, tak sa očakáva zavedenie nových ciel na niektoré komodity vyvážané z EÚ do USA, ak sa nakoniec, podotýkam, skutočne, pristúpi zo strany Spojených štátov k zavedeniu ciel. Pre nikoho to nie je ideálne riešenie, ale sme pripravení reagovať, možno recipročnými clami.
Ursula von der Leyenová nedávno v parlamente vyhlásila, že hoci sú clá nevyhnutnou reakciou, musíme sa usilovať aj o nové obchodné dohody, možno s krajinami, ako je napríklad India… Európska obchodná stratégia sa musí naďalej vyvíjať nad rámec vzťahov s USA.
keď už hovoríme o obchodných dohodách, ako to vyzerá napríklad s dohodou s Mercosurom, o ktorej sa už dlhšie rokuje? Ako rýchlo môže EÚ reagovať na nové výzvy, ktoré predstavujú novozavedené clá, vzhľadom na pomalý pokrok pri uzatváraní dohôd, ako napr. s blokom Mercosur?
Pomalé tempo diskusií, ako sú tie okolo Mercosuru, je poľutovaniahodné. Musíme konať rýchlejšie. V EÚ je demokracia a odznievajú aj rozdielne postoje, preto napríklad názory poľnohospodárov, ktorých sa tieto dohody týkajú, treba rešpektovať. Tieto obavy však musíme vyvážiť širšími hospodárskymi opatreniami v prípade, ak sa obchodné vzťahy s USA narušia, a orientovať sa aj na iné perspektívne krajiny. Ak sa náš obchod výrazne zníži, mohlo by to ochudobniť mnohých ľudí v EÚ.
Samozrejme, dôležité je rešpektovať poľnohospodárov a ich obavy. Ako som informovaná, existuje veľa recipročných zmlúv, ktoré zabezpečujú, aby všetky predpisy a nariadenia EÚ spĺňalo napr. mäso, ktoré sa dováža do členských krajín. A to, samozrejme, musí byť priorita.
A potom by som tiež vyzvala všetkých občanov Európy, aby sa zamysleli nad tým, že ak nebudeme obchodovať s inými krajinami a stratíme obchodné kontakty, ktoré máme so Spojenými štátmi, tak sa veľmi rýchlo staneme oveľa chudobnejšími. Je to, akoby vo vašom regióne zatvorili strategický podnik. Následky pocíti každý člen rodiny. V našom prípade stratu obchodného partnera pocítia aj poľnohospodári, pretože klesne kúpna sila občanov, a tým sa zníži aj ich životná úroveň.
to je jasné. Nakoľko by sa však mali výrobcovia a spotrebitelia v Európe obávať nových možných ciel uvalených Spojenými štátmi?
Všetci by sme mali byť znepokojení. Veľmi jasne musím povedať, že tieto opatrenia všetkých ochudobnia. Stalo sa to už aj v minulosti a, bohužiaľ, stáva sa to znova. V skutočnosti z tejto situácie neexistuje žiadne dobré východisko. Jediným riešením je, keď – a zdôrazňujem keď, nie ak – spotrebitelia v Spojených štátoch začnú reagovať a masovo sa ohradia, že toto bolo nesprávne rozhodnutie. Američania totiž budú musieť platiť viac za dovážaný tovar a súčiastky, pretože tak to funguje. Je to daň, ktorú zaplatia napr. aj pri nákupoch v obchode s potravinami. Preto dúfam, že výrazná nespokojnosť Američanov s následkami colnej politiky Trumpovej administratívy sa čoskoro prejaví a začnú sa niektoré z týchto hlúpych rozhodnutí rušiť. Potom sa opäť môže všetko zmeniť.
a veríte, že v blízkej budúcnosti, povedzme v horizonte niekoľkých mesiacov, by sa tieto colné sadzby mohli zmeniť ?
Dúfajme. Verím, že keď Donald Trump uvidí, nakoľko dôsledky jeho politiky škodia aj jeho voličom a hlavne preferenciám, tak sa jeho prístup môže zmeniť. Táto zmena však musí prísť od partnerov, ktorí rozpútali túto ekonomickú katastrofu. Je to na nich.