Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.mladí: Stredoškolák Jakub Naod: Nechcem žiť v krajine, kde ľudia nebudú mať svoj hlas

.milo Hasala .mladi

Navzdory svojmu veku, Jakub Naod citlivo vníma dianie na Slovensku. Ako vraví: „Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak už tu možno dlho nebude.“ Jeho odhodlanie a vôľu, ktorá z neho vyžaruje, by sme dnes potrebovali viacerí.

.mladí: Stredoškolák Jakub Naod: Nechcem žiť v krajine, kde ľudia nebudú mať svoj hlas Protest v Bratislave na fotografii Borisa Németha, 24. január 2025

jakub, napriek tomu, že máš 16 rokov, pozorne vnímaš, čo sa na Slovensku momentálne deje. Niekto by si myslel, že budeš vo svojom veku hrať futbal či hry na počítači, a nie upínať svoju pozornosť a aktivitu na politické dianie. Ako si k tomu dospel, čo boli faktory, ktoré ťa k tomu priviedli?

Je to jednoduché, primäla ma k tomu situácia, v ktorej sa práve ako krajina nachádzame. Tá situácia sa dlhodobo zhoršuje, až zrazu, v jednom bode, po posledných parlamentných voľbách toho bolo už priveľa na to, aby som ju mohol ignorovať. Skrátka nie je normálne, aby bol na čele vlády opäť človek ako Robert Fico, ktorý pre budúcnosť mladých vôbec nič nerobí. Vtedy som sa rozhodol, že aj ja musím niečo urobiť.

čo konkrétne myslíš pod slovami „zhoršujúca sa situácia“?

Jednoducho to, že Robert Fico bol premiérom skoro neustále od roku 2006 a za ten čas naša krajina stagnovala alebo sa posúvala dozadu. Korupcia sa rozšírila ako rakovina, zdravotníctvo padá na kolená, školstvo ignoruje realitu 21. storočia a mladým ľuďom sú namiesto perspektívy ponúkané výhovorky. Posledné voľby už len dokázali, že ako krajina narážame na dno, keď sa k moci dostáva človek, ktorý otvorene flirtuje s Moskvou a jej toxickou politikou.

o nás mladých sa zvykne vravieť, že sa o veci verejné a o politiku príliš nezaujímame. Vnímaš to tak aj ty, keď sleduješ svojich rovesníkov, alebo je táto téza iba predsudkom?

Podľa mňa je to určite predsudok, ale, samozrejme, veľmi záleží na prostredí – nie sú mladí ako mladí. Na gymnáziách či niektorých stredných školách sa o politike hovorí, na iných zase nie. 

Ale vo všeobecnosti platí, že väčšina mladých sleduje politické dianie a aj ho so záujmom hodnotí, utvára si naň svoje vlastné názory. Je úplne bežné, že sa o tom rozprávame cez prestávky alebo aj mimo školy. Určite si už uvedomujeme, akú dôležitú rolu politika v našom živote zohráva.

myslíš si, že by sa už v tvojom veku mali mladí ľudia prinajmenšom zaujímať o takéto veci? Vnímaš to ako niečo dôležité – formovanie vlastného názoru už povedzme v šestnástich?

Určite to dôležité je. Ak sa dnes niekto v mojom veku nezaujíma o politiku, na základe čoho chce v budúcich voľbách odovzdať svoj hlas? Ak nebude poznať strany, nebude si vedomý, čo majú za sebou v minulosti, ako sa správali, na čom stavali svoj program – nebude v skutočnosti vedieť, koho má voliť. Podľa mňa je kľúčové sledovať spoločenský vývoj, najmä keď dobre vieme, že v nadchádzajúcich voľbách sa už zúčastníme ako voliči aj my. Iba tak sa budeme môcť zodpovedne rozhodnúť.

u nás v Bratislave by dnes v prípadných voľbách volila drvivá väčšina mladých PS alebo SAS, či iné jasne prodemokratické strany. Ty si z okolia Prievidze – z regiónu, kde tradične víťazí odlišné videnie sveta. Aké názory, aké preferencie majú tvoji rovesníci z Hornej Nitry?

U nás je to, bohužiaľ, o dosť inak. Nielenže väčšina starších ľudí volí strany súčasnej vládnej koalície, ale týka sa to do veľkej miery aj mladej generácie. Mladí by dnes u nás volili Smer, ale zdá sa mi, že ešte viac sympatizujú s Republikou.

„Tí, ktorí vyrastajú v rodine, kde sa volí Smer alebo antisystémové strany, nemajú zvyčajne dôvod voliť inak ako ich rodičia.“

čím to podľa teba je? Ako argumentujú, keď sa s nimi o tom rozprávaš? Dá sa to vôbec?

Určite je nevyhnutné rozprávať sa s nimi, konfrontovať ich aj s iným názorom. Snažím sa im prezentovať veci pravdivo, na základe faktov, ale je to náročné. Bohužiaľ, ľudia ktorí podporujú Republiku, sympatizujú s Filipom Turkom, alebo s AfD, nie sú veľmi náchylní na zmenu. Presvedčiť ich je, skrátka, zložitý proces. Určite v tom hrá veľkú rolu aj prostredie, v ktorom vyrastajú, ekonomické podmienky atď. Tí, ktorí vyrastajú v rodine, kde sa volí Smer alebo antisystémové strany, nemajú zvyčajne dôvod voliť inak ako ich rodičia. Mladým sú sympatickí napríklad kvôli tomu, že sú za autá so spaľovacím motorom alebo podobné veci.

ako si už povedal, súčasná situácia si nevyhnutne našu pozornosť vyžaduje. Na to, aby sa v smerovaní Slovenska niečo zmenilo, je potrebná nejaká občianska aktivita. Mnohí ľudia sa k nej však veľmi nemajú – nechce sa im alebo majú pocit, že oni sami nič nezmôžu. Ty máš 16 rokov. Čo môže robiť v takejto situácii 16-ročný človek?

Tak najprv by som povedal, že sa snažím s ľuďmi, ktorí buď politiku nevnímajú, alebo aj vnímajú, lenže pomýleným spôsobom, osobne vysvetľovať, kam sa Slovensko pod vládou Roberta Fica uberá. Vysvetľujem im, aké dôsledky má ich zahraničná politika, čo znamená zmena Trestného zákona v praxi – všetko veci, ktoré sa tých ľudí na konci dňa nesmierne dotknú a sami ich nepríjemne pocítia. Napríklad svoju starkú, ktorá volievala Mečiara a potom roky rokúce Fica, som takýmto spôsobom presvedčil. Bolo to náročné, ale snažil som sa jej vysvetliť, že momentálne ide o moju budúcnosť a Robert Fico a jeho vláda mi ju vôbec neuľahčuje, práve naopak. Možnože nezaúčinkovali ani tak moje vecné argumenty, ale práve toto – budúcnosť jej vnuka. Takže napokon kvôli mne podporuje strany dnešnej opozície.

to je perfektné. Ľudia skutočne volia na základe iracionálnych dôvodov, tak prečo to nevyužiť, však? Zrejme je naozaj najdôležitejšie rozprávať sa s takými ľuďmi, ukázať im svoj záujem – to je jediná cesta, keď už argumenty strácajú váhu.

Áno, presne tak. Keď už som ale v priebehu minulého roka videl, s akou vervou sa vláda pustila do rúcania krajiny, rozhodol som sa posunúť to ďalej. S rovnakým úmyslom, s ktorým som sa rozprával s rovesníkmi a vysvetľoval im, prečo sa mýlia, ak vládnu koalíciu podporujú, som začal na Instagrame točiť krátke videá. Napadlo mi to, keď som sledoval sociálne siete politických strán a uvedomil som si, že pre mnoho ľudí je práve toto zdrojom ich informácií, takže aj príčinou ich názorov. Napadlo mi, prečo by som to nemohol skúsiť napríklad aj ja? A tak som začal. Vo svojich videách sa snažím zhrnúť tie najdôležitejšie veci, ktoré sa za posledný týždeň-dva v politike udiali, a snažím sa vysvetľovať ich význam. Veľa mladých nečíta médiá, nepozerá správy, ale cez TikTok alebo Instagram je pre nich obsah zrozumiteľnejší a prirodzenejší.

aký je obsah tvojich videí, čo sú témy, ktorým sa na Instagrame venuješ?

Snažím sa poukazovať na tie najväčšie prešľapy dnešnej vlády. Najviac ma trápilo ovládnutie RTVS a vôbec ovplyvňovanie celého mediálneho priestoru. Médiá znamenajú slobodu. Keď nemáme slobodné médiá alebo sú obmedzované, nedokážeme dobre informovať verejnosť, nemôžeme kritizovať vládnu moc. Sloboda potom postupne upadá, hoci to možno na prvý pohľad úplne nevidno. Preto sú slobodné médiá také dôležité. Rovnako je to v oblasti kultúry, kde sa konajú čistky v národnom divadle či galérii. Takisto novelizácia trestného poriadku, ktorá je v prospech zlodejov a uškodí všetkým poctivým ľuďom a o prepúšťaní „našich“ ľudí ani nehovorím. Ľudia o nich majú často pomýlený názor, sú oklamaní, ale to ešte neznamená, že sú hlúpi. Treba im to len vysvetľovať a aj keď je to veľmi ťažké, musíme to robiť.

akú odozvu máš od ľudí, mladých ľudí, ktorí si tvoje videá pozrú? Máš pocit, že tvoja práca, vysvetľovanie a poukazovanie takouto formou má zmysel? Sú z tvojej skúsenosti ľudia náchylní aspoň čiastočne na zmenu názoru?

Určite áno. Už mnoho ľudí mi písalo s tým, že pozerali moje videá a dostali sa vďaka tomu aj k inému postoju, lebo dovtedy sa stretávali len s jedným jediným. Koľkokrát mi niekto napíše, že o mnohých veciach, o ktorých hovorím, ani nevedel, pretože sa o ne dovtedy nezaujímal, išli mimo neho. Takže áno, sú aj takí a je to dôležité.

„Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak tu už možno dlho nebude.“

keď sa rozprávame o možnostiach občianskej aktivity, nedá mi nespomenúť demonštrácie. Po celom Slovensku sa od začiatku roka organizujú protestné zhromaždenia, najmä kvôli premiérovej ceste do Moskvy, a vôbec kvôli nášmu odklonu od západných spojencov. Vnímaš aj takúto formu vyjadrenia svojho nesúhlasu ako dôležitú súčasť občianskeho odporu? Myslíš, že niečo zmeniť môžu?

Predseda vlády, ale aj poslanci, ktorí boli v Moskve, čistia Putinove krvavé topánky. Je to hanba a veľmi nám to škodí. Tieto protesty majú veľmi veľký význam, hoci si to mnoho ľudí ani neuvedomuje. Často mi ľudia píšu správy, že aký zmysel vôbec majú, keď sa aj tak nič nezmení. Ja to poviem jednoducho. Ak na protesty neprídeme a zostaneme ticho, vyjadrujeme tým súhlas s Ficovou politikou a dávame im možnosť robiť si čokoľvek. Ak budeme mlčať, nedostanú odozvu, že prekračujú už všetky čiary.

myslíš si, že ich niečo zastaví?

Určite áno, ale záleží to od nás všetkých. Ak budeme ticho, budú si robiť, čo len chcú. Ak však ukážeme, že ľudia už toho majú dosť, bude to signál, že prekročili hranicu. Skrátka ich musíme zastaviť. Zastaví ich ten tlak, energia, tá vlna ľudí, čo sa nebojí povedať: dosť. Jasné, že to bude chvíľu trvať, ale aj domino padá pomaly. Momentálne je potrebný prvý krok, a tým sú tieto protesty. Preto tam idem a preto viem, že má zmysel bojovať.

z toho, čo hovoríš, cítiť odhodlanie. Vôľu prispieť k zmene v smerovaní Slovenska. Napadlo ti niekedy, sledujúc stav tejto krajiny, že sa na Slovensko jednoducho vykašleš a odídeš preč? Že nad Slovenskom zlomíš palicu?

Nie, nikdy. Ja vnímam Slovensko ako svoju krajinu a som na ňu hrdý. Máme krásnu prírodu, bohatú kultúru, históriu, skvelých ľudí. To, kto práve sedí vo vláde, mi ju znechutiť nemôže. Áno, musíme si svoju budúcnosť vybojovať sami, to za nás neurobí nikto iný. Vidím tu ale potenciál, vidím, že sú aj chvíle, keď sa vieme spoločne spojiť, napríklad počas protestov na námestiach. Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak tu už možno dlho nebude. Nelámem palicu, pretože nechcem žiť v krajine, kde ľudia nebudú mať svoj hlas. Ak všetci odídeme a nikto nezostane bojovať, tak Slovensko prenecháme tým nesprávnym ľuďom.

ako často sa medzi rovesníkmi stretávaš s názorom, že chcú zo Slovenska odísť, lebo tu nevidia žiadnu budúcnosť?

Veľmi často. Je to smutné, ale to, že by tu chcel niekto ostať, nepočúvam skoro vôbec. Najčastejšie moji rovesníci vravia, že to na Slovensku, skrátka, nefunguje, že inde sa žije oveľa lepšie. Snažím sa aj týmto ľuďom vysvetľovať svoj postoj, no často od nich počúvam, že som veľký optimista, ak verím, že sa situácia na Slovensku zlepší. Avšak musíme sa o to aspoň pokúsiť.

je zrejmé, že považuješ za kľúčové zotrvávať v neustálej obhajobe našich hodnôt, ktoré sú dnes potláčané. Či už je to naše zahraničnopolitické ukotvenie, alebo sú to samotné demokratické princípy. Čo ťa k tomu motivuje, prečo sa podľa teba oplatí bojovať za hodnoty slobodného sveta?

Robím to predovšetkým kvôli tomu, že nechcem, aby sa Slovensko v najbližších rokoch vrátilo pred rok 1989. Pretože nechcem, aby sme sa vrátili do roku 1968, keď nás prišli „oslobodiť“ ruské tanky. Keď sa spoločne spojíme, keď nestratíme chuť bojovať, tak máme šancu si v budúcich voľbách zvoliť iné Slovensko a poslať Roberta Fica do zabudnutia. A to nám za to stáť musí.

Jakub Naod má 16 rokov, je stredoškolák a žije v obci Sebedražie v okrese Prievidza

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite