verejná kritika, ktorá nasledovala, v piatok dohnala ministerku za klávesnicu, aby všetkým kritikom venovala rozsiahly status. Sťažuje sa, že sme len „progresívni“ neprajníci. Že chceme len šliapať po jej úspechoch. A najlepšie nakoniec – že tu naša liberálna sloboda končí. Nechápe to. 

Sloboda je aj o rovnosti príležitostí. Samozrejme, každý, kto chce vo voľnom čase maľovať, nech maľuje. Kto tomu venuje roky času a úsilia, si môže jedného dňa vybudovať meno a preraziť ako umelec. A keď sa ním raz stane, môže súťažiť s inými umelcami o miesto na významných výstavách – napríklad na Bratislavskom hrade. Tak by to malo byť. 

Ale Šimkovičová týmto kúskom preskočila každý životný krok, v ktorom sa mala o niečo poctivo snažiť. Proste sa z moci ministerky povýšila na umelkyňu, z výstavy spravila dámsku jazdu pre svoju partičku a umelci, ktorým zabrala miesto, môžu len stáť a žasnúť. Toto už nie je zdravá súťaž, kde vyhráva snaha a talent. Toto je niekto, kto sa dostal na výstavu, lebo na sebe pracoval a je to vidno, versus niekto, kto sa dostal na výstavu, pretože proste mohol. 

screenshot/amazon

Keď sa niekto silou presadí na mieste, kam nepatrí, nie je to len hanba, je to aj vidno. Najväčšia pýcha pani Šimkovičovej je jej obraz zvaný „The colour blue and the magic“. Netrvalo dlho, kým si ľudia v internetovej dobe uvedomili, že ide o nedokonalú podobizeň Monetovho obrazu Arm of the Seine near Giverny. A čo je ešte zaujímavejšie je fakt, že tento obraz je tak populárny, že sa dá na Amazone zohnať za 20 dolárov vo forme maľovanky. Keď budete pekne maľovať podľa čísel, za pár hodín môžete mať doma vlastný „The colour blue and the magic“ a na ministerkinu výstavu ani nemusíte ísť. 

img.projektn

Na konci dňa sa vlastne nestalo nič nové, je to len ďalší trapas tejto vlády. Nejaká nekompetentná nominantka si proste nevedela dať pokoj, rozhodla sa nad niečím úplne zbytočne prevziať iniciatívu a pokašľala to. Ale v niečom ten rozdiel predsa len je. Možno si ľudia nevšimnú zbytočne odstrelených medveďov, možno aj časom zabudnú na bezdomovca, ktorého policajt dobil na smrť. 

Ale nikto z tejto vlády svoju neschopnosť doslova nevystavuje tak, ako Šimkovičová. Jej v lepšom prípade plagiát a v horšom prípade omaľovánku, si zavesila na verejnú výstavu. Tam zvyčajne dávame veci, na ktoré sme hrdí. A to môže značiť len dve veci – absolútnu aroganciu alebo hlúposť.