vládna koalícia mala vo všetkých týchto oblastiach ambiciózne reformné plány. Vlastne aj má, ale iba na papieri, v programovom vyhlásení vlády. Možno s výnimkou súdov, kde došlo k niekoľkým strategickým zmenám, ale k poriadnej reforme justície, nech sa na mňa nikto nehnevá, nás čaká ešte obrovský kus cesty. 

Keď sa pozrieme na to, čo urobila vládna koalícia smerom k prokuratúre, pamätáme si len jedno. Obsadila vedenie generálnej aj špeciálnej prokuratúry svojimi ľuďmi. V poriadku, mala na to príležitosť. O práve by som radšej pomlčal, povedzme že sme mali aj kandidátov, ktorí pôsobili nezávislejšie a nespájali sa s nimi také pochybnosti. Čo je však trestuhodné, odkedy koalícia zmenila pravidlá voľby generálneho a špeciálneho prokurátora, nepočuli sme ani slovo o tom, kedy a aká reforma tejto inštitúcie bude nasledovať. Pred voľbami sme od predstaviteľov terajších koaličných strán počúvali o rôznych reformných plánoch, ale o chvíľu to bude už rok, odkedy je v tejto téme úplné ticho. 

Ak majú byť prokurátori dobrými a dôveryhodnými pánmi trestného konania za každých okolností chrániacimi verejný záujem, jednoduchá výmena na ich čele stačiť nebude. Prokurátori musia mať nezávislejšie postavenie od svojich nadriadených a podliehať oveľa dôslednejšej kontrole, ako je tomu teraz. To je minimum, inak sa nikam nepohneme. 

Žiaľ, podobná situácia je aj v rámci polície. Počuli sme síce o existencii ministerského reformného tímu, za posledný rok sme v médiách čítali o ambicióznych reformých plánoch, ale okrem niekoľkých organizačných zmien a obligátnej výmeny vedenia a dosadenia svojich ľudí nová vláda a nový minister žiadnu zásadnú reformu nepriniesli.

O Slovenskej informačnej službe možno aj škoda písať. Už to, že ju od začiatku tohto volebného obdobia viedol nominant Sme rodina, bola chyba. Neviem, či niekto čakal, že táto partia prinesie v tejto oblasti nejakú pozitívnu zmenu, ale som si istý, že zatknutie ich nominanta za korupciu prekonalo aj tie najodvážnejšie očakávania. 

Žarty bokom, pretože na tomto mieste sa dostávame k druhej príčine, ktorá spôsobila, že sledujeme túto „vojnu gangov“. Okrem absolútneho celkového nedostatku líderstva a reformnej aktivity tejto vlády v rámci uvedených inštitúcií je druhou hlavnou príčinou tohto stavu prítomnosť hnutia Sme rodina a ich záujmov vo vládnej koalícii. A v týchto dňoch to musí byť zjavné aj tým, ktorí ešte pred rokom dúfali, že to tak nebude.