za najväčšiu chybu pokladám nedosledovanie pozitívne testovaných osôb, ktoré si bez väčších problémov môžu chodiť, kade chcú a môžu sa so svojou nákazou ako správni spoluobčania podeliť. Aby sme si nezávideli. Nikto vám test v lekárni či v obchode neskontroluje a po hypermarkete sa môžete špacírovať hodiny. Karanténa je deravá ako ementál a v šírení nákazy nebráni.

Ani predstavitelia vlády nešli príkladom, tak čo potom očakávame od občanov? Mnohí mali výnimky na  súkromné cestovanie do zahraničia, boli na luxusných dovolenkách (ktoré však občanom zakázali), na spoločenských akciách nemali rúška, nerešpektovali zákaz vychádzania. Organizovali dokonca protesty, samozrejme bez rúšok! Pričom ich nikto nepotrestal! Tak prečo máme v uliciach hliadky, ktoré či chcú, či nechcú musia upozorňovať ľudí, ako správne nosiť rúška či respirátory, ak to naši zvolení zástupcovia nerobia?  Takto z nich jasne vyžaruje, že oni sú niečo viac a oni si to môžu dovoliť, ale takto sa to nerobí.  

Vrátim sa k pravidelnému testovaniu systémom ,,dobrovoľne nasilu“. Občan nemusí ísť na testovanie, ale bez testu nesmie ísť do prírody, obchodu či na poštu. MOM sa stali veľmi lukratívnym biznisom.  Testy sa nakupovali hlava-nehlava, ale lieky a liečebné postupy sa pre obvodných  lekárov nezabezpečili.  Systém zostaň doma na vitamínoch, až kým ti nebude absolútne zle, nebol celkom najsprávnejší postup. Vláda zlyhala v boji s covidom najmä u pacientov, ktorí sa síce nakazili, ale keby dostali včas rozumnú liečbu, nemuseli sa dostať do nemocníc. 

V čase núdze platí príslovie ,,kto rýchlo dáva, ten dvakrát dáva“. Naša vláda nenaplnila to, čo sľúbila a aj to, čo dala, dala neskoro. Preto sa problémy prehlbovali a prehlbujú nielen v zdravotníctve.  O systéme pomoci tým, ktorí vďaka opatreniam vlády prišli o živobytie,  ani nehovoriac. Máme stovky tisíc občanov, čo žijú v núdzi a v chudobe, a to nie vlastným pričinením.

Peniaze na obnovu, ktoré prídu z Bruselu, by sme preto mali použiť inak. Zmysluplne. Tak, aby sa podnikatelia a zamestnanci, ktorí sa dostali do hmotnej núdze či existenčných problémov, čo najrýchlejšie dokázali z nich vymotať.