my ju ako turisti ochutnávať nemusíme, máme ju totiž priamo v krvi, keďže sme boli súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie a vo Viedni sa cítime pomaly viac doma ako sami domorodci. Piškótové či čokoládové torty prekladané džemom a zaliate polevou sú v našom kultúrnom povedomí zapísané veľkými písanými písmenami podobne ako absurdná posadnutosť titulovaním sa na verejnosti či tradícia spolčovania sa v dychovkách.
Monarchia v nás ešte stále dožíva, zjavuje sa v tých najbežnejších veciach, ktoré už nevnímame – no najčastejšie na našom stole. Nedeľná polievka s rezancami či pečeňovými knedličkami, vyprážané rezne, tortička. Všetko podávané na bielom porceláne za zvuku ticho tikajúcich skriňových alebo aspoň kukučkových hodín.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.