čo už môže byť na takom jednoduchom syre zaujímavé? Veď je nudný ako jeho podobný príbuzný eidam: žltý, možno niekedy dooranžova, hladký ako linoleum a dostať ho takmer všade. Chuťovo nevýrazný, ba až mdlý, skrátka otrava. Nakrájať na plátky a strkať do žemlí. Tak sa o možno najstaršom polotvrdom či tvrdom syre na našej planéte môžu vyjadrovať mnohí, no viac to hovorí o nich než o goude. Gouda je totiž holandský poklad, ktorý sa rozšíril do celého sveta nie preto, že by bol lacný, dostupný a iného nebolo. 

Gouda sa stala jednotkou medzi syrmi, lebo bola úplne iná ako všetky ostatné: chuťovo natoľko výrazná a zapamätateľná, že sa do nej jednoducho zbláznil celý svet. Samozrejme, tým, že po nej ľudia tak prahli a začali ju vyrábať vo veľkom skoro všade na svete, gouda zo svojho renomé značne stratila – táto demokratizácia jej ublížila nielen na výnimočnosti, ale aj na chuti.