možno je to tým jeho starodávnym dizajnom, tou tmavohnedou chlebovinou, ktorá vonia po silných vianočných koreninách: škorici, muškátovom orechu a klinčekoch. Alebo ťažkej, sladkastej chuti, už trošku vzdialenej od našich ľahučkých maškŕt dvadsiateho prvého storočia, plných nadýchaných krémov. No jemu to zjavne neprekáža, že nie je tým prvým koláčom, ktorý mizne z tanierov a mís. Je mu jedno, že sa po ňom až tak nesiaha a nakoniec ostane po Vianociach iba on. Vie totiž dobre, že práve vtedy prichádza jeho čas. 

Pretože na rozdiel od iných koláčov biskupský chlebíček nestarne a vydrží vďaka svojej dávnej receptúre naozaj veľmi dlho. A tak stačí vyčkať, trpezlivo ležať na tanieri či v krabici, on si ho už nejaký ten maškrtník rozdivočený sviatkami napokon nájde. A zje ho do poslednej omrvinky. Možno práve z tohto dôvodu sa biskupský chlebíček tak dlho a bez prestávky drží na všetkých sviatočných stoloch po celom svete a ani tak rýchlo z nich nezmizne.