mnohí z ctených čitateľov sa iste teraz začudujú, čo také môže byť na obyčajnom vyložení rôznych salám a syrov spolu s nakladanou zeleninou na strieborný podnos či porcelánovú misu. Nuž, mnoho a mnoho zaujímavého. Pretože ak si niekto myslí, že nakrájať niečo na drevo a ponúknuť druhému je vlastne prvotným prejavom civilizácie, a teda studená misa je tu s nami v podstate odjakživa, určite sa mýli. 

Má pravdu len v jedinom – úplne prvé studené misy sa podávali výhradne na dreve – dnes by sme povedali, že priamo na lopáriku. Ich korene siahajú do stredoveku, keď si ľudia s namáhavou prácou mimo domova krájali údeniny a syry priamo na lopáriku a zajedali ich kúskami chleba. Neskôr kúsky rôznych údenín –  v našom kraji predovšetkým rôznych slanín, klobások a salám – ponúkali aj doma hosťom v prípade nečakaných či neohlásených návštev.