šedohnedá krásavica, ktorá sa v lese nedá len tak obísť. Každý hubár sa ňou minimálne aspoň pokochá: svoj impozantný klobúk drží na dlhej ladnej nohe a tvári sa, že jej patrí celý svet. Keď ju človek opatrne vyťahuje z ihličia a dvíha zo zeme, často sa jej klobúk nakláňa a trasie, akoby sa do neho opieral vlahý vietor niekde na pláži. Je krehká, subtílna, priam si pýta opatrné narábanie. Oproti vzdorovitému hríbu je to naozaj „krehotinka“. 

A svoje výsadné postavenie medzi lesnými hubami si vyslovene užíva. Osobitnú starostlivosť má totiž aj po zbere. Zatiaľ čo iné huby idú buď rovno do praženice, do mrazničky alebo na sušenie, bedľa sa od ostatných oddelí už pri domácom čistení. To by sa na to pozrela, aby skončila ako nejaká príloha, súčasť omáčky či nebodaj triviálne korenie!