vraj je stará a zažila už všeličo. Pochádza od Etruskov, ktorí vraj vynikali v sušení bravčových stehien a ich metóda, ktorá dokázala nielen mäso nielen uchovať na preukrutne dlhý čas, ale aj zvýrazniť jeho chuť natoľko, že šunke bolo ťažko odolať, fascinovala už starovekých Grékov a Rimanov. Aj vtedy sa šunka robila v okolí Parmy a volali ju perna alebo petaso podľa toho, či bola zo stehna alebo z pleca. Názov prosciutto však získala zo starej latinčiny, zo slov pro a exsugere, čo vo voľnom preklade znamenalo predsušená či vycicaná.  

Spomínajú ju viacerí rímski vzdelanci vo svojich traktátoch, napríklad Marcus Porcius Cato Cenzor. Dokonca sa používala ako pravidelná dávka pre rímskych stotníkov, keďže sa výborne prevážala aj uchovávala. Výroba ružovučkej šunky sušenej dva roky v jemnom prievane sa stále zdokonaľovala až tak, že sa z nej stal pomaly kult.