poznajú ju predovšetkým na Slovensku, na Morave, v Poľsku a na Balkáne – v Bulharsku a v Rumunsku. Tam spadá pod ovocné rakije a tá slivková je vraj v Bulharsku známa už od štrnásteho storočia. Dá sa predpokladať, že do našich končín zavítala slivovica práve v tých rokoch spolu s príchodom Valachov zo Sedmohradska a ich valašským právom pre pastierov oviec. Slovenským Valachom, konkrétne oravským a liptovským, ho v roku 1474 v podobe privilégia dal samotný Matej I. Korvín. Valasi boli oslobodení od robôt a cirkevných daní, no na oplátku museli strážiť cesty a hranice.
Takisto mali povinnosť rukovať. Valašské právo platilo v Sedmohradsku, v Moldavsku, v Podkarpatskej Rusi, v Poľsku, na Slovensku, v Srbsku a Chorvátsku. A všade tam môžeme nájsť dodnes ľudí, ktorí na jeseň zbierajú akurátne dozreté slivky, aby ich hádzali do suda a napokon z nich podľa starodávneho technologického postupu, ktorý do Európy pri niesli v jedenástom storočí Arabi, vyčarili číry, na slnku sa trblietajúci sa nápoj, voňajúci po slivkách a kôstkach.
Slivovica sa teda v našich krajoch zrejme pije už od pätnásteho storočia, čiže zhruba päťsto rokov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.