mnohí teraz možno krčia plecami, čo nás je po nejakom amerikánskom fadži –  dajsamisvete, veď my tu na starom kontinente máme onakvejšie delikátnosti, o ktorých treba písať – a pritom netušia, že ten anglosaský karamelovo-mliečny zázrak konzumovali, a pomerne pravidelne, aj počas socializmu. Ako je to možné? Jednoducho. Niet hádam na Slovensku človeka, čo by nepoznal ikonické poľské mliečne cukríky krówki. Hnedá karamelovo-mliečna tehlička, zabalená v klasickom žltobielom obale tak, aby pripomínala ušatú kravičku. Cukrík bol na povrchu tvrdý, no bolo to iba zdanie, po prelomení  jemnej škrupiny sa nám na jazyk vylial lahodný, mliekom a maslom nasýtený karamel.

Po ochutnaní bolo poľským kravičkám veľmi ťažké odolať. Nejeden dospelý sa neraz zrazu našiel pri kôpke porozbaľovaných obalov, obklopený vlastnými deťmi, ktoré ho častovali vyčítavými pohľadmi. Nevedel, ako sa k balíčku dostal, kedy ho deťom, jemne povedané, odobral, no veľmi dobre vedel, že ich zjedol sám, pretože intenzívna, po tridsiatich krowkách už aj štipľavá chuť na jazyku ho nenechala na pochybách.  

V Poľsku sa ešte doteraz niekde predávajú na váhu – dobre oni vedia, že pri jednom balíku neostane a keď krówki kupovať, tak na kilá! Krówki sú síce poľský vynález – vznikli na začiatku dvadsiateho storočia v Poznani a vymyslel ich miestny cukrár Feliks Pomorski.