Konečne som si zosynchronizovala mobil s počítačom a nakopírovala si pesničky do prehrávača, s ktorým sa dá plávať. Všetko sú to činnosti, ktoré som odkladala dobré dva týždne. Podarilo sa mi vybaviť ich za necelé štyri hodiny predtým, ako som sa konečne pustila do písania tohto článku. Prevaľujem ho v hlave už niekoľko dní a nie a nie ho dať na papier. Jednoducho, prokrastinujem.
.rekreačne, chorobne a akademicky
Termín prokrastinácia pochádza z latinského slova procrastinatus (odvodeného zo zloženého výrazu pro – crastinus, smerom k zajtrajšku). Označuje chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. Podstatné je v tomto slovenskom výklade slovíčko chorobné. Rekreačne a zdravo totiž prokrastinuje takmer každý, podľa odhadov odborníkov až 95 percent ľudí, pričom až 40 percent sa pre to občas dostane do problémov.
"Aj naši predkovia vedeli, že práca nie je zajac, neutečie, práca chvatná, málo platná, ráno je múdrejšie večera a iné taktiky."
Chronicky a nezdravo odkladá robotu len 15-20 percent populácie. Mimoriadne vysoký počet odkladačov sa nachádza medzi študentmi. Tzv. akademická prokrastinácia postihuje odhadom 50 až 70 percent z nich, čím sa to, štatisticky nazerané, stáva vo vysokoškolskom prostredí vlastne prirodzenou normou správania a čudáci sú tí, čo robia všetko hneď.
.činorodé ničnerobenie
Prokrastinátor, teda človek aktívne prokrastinujúci, vie, čo chce robiť, vie to urobiť, skúša to urobiť, zatiaľ to však nerobí. Pozor, rozhodne tu nejde o ničnerobenie. Naopak, prokrastinátori sú vždy veľmi činorodí, žiaľ činia sa na nesprávnom projekte, s nesprávnym načasovaním a na úkor niečoho dôležitejšieho. „Nikdy sa mi nechce upratovať, leštiť nábytok, riešiť, čo to smrdí v chladničke, na záchode alebo v kvetináči viac, ako keď mám posledných pár hodín na dopísanie nejakej práce,“ odpovedala mi na tému prokrastinácie spisovateľka a scenáristka Barbora Kardošová.
„V podstate tieto činnosti vykonávam len v týchto obdobiach. Občas si ako medzifázu lakujem nechty, alebo hľadám ten papierik, na ktorom mám napísaný zoznam, čo všetko mám urobiť.“ Kolegyňa Marína Gálisová na to dodáva: „U nás doma sa na to zaužíval termín, že už by som aj ponožky štopkala."
.nihil novum
Zatiaľ čo veda odkladačom venuje pozornosť len posledných päťdesiat rokov, zmienky o nich sa objavujú už pred naším letopočtom v prácach gréckeho básnika Hésioda či aténskeho generála Tukydida. Cicero v jednej zo svojich filipík napáda Marka Antonia, že in rebus gerendis tarditas et procrastinatio odiosa est, teda že pomalosť a prokrastinácia sú nepriateľom takmer každej činnosti.
Dnes sa na prokrastinovanie pozeráme ako Cicero, i keď v priebehu tisícročí nebolo odkladanie práce vnímané tak záporne. Aj naši predkovia vedeli, že práca nie je zajac, neutečie, práca chvatná, málo platná a ráno je múdrejšie večera. Evidentne narážali na pozitívnu prokrastináciu, teda takú, ktorá nie je chronická a dysfunkčná, ale situačná. Predpokladali, že niekedy je prospešné nekonať zbrklo, počkať si na dodatočné informácie. Vedeli aj to, že odkladanie je významná a blahodarná súčasť tvorivého procesu, ktorá dáva myšlienkam čas, aby dozreli. Tvorca o diele v inkubačnom čase uvažuje len na nevedomej úrovni a nápad sa potom zrazu ako keby vynorí.
.negatívne pocity
„Blížim sa k tomu, čo robiť musím, v sústredených kruhoch,“ vysvetľoval svoju tvorivo-odkladaciu stratégiu spisovateľ a publicista Peter Pišťanek. „Najčastejšie browsujem po nete a sám pre seba sa vyhováram na hľadanie inšpirácie. Nijako proti tomu nebojujem. Som už raz taký a prijímam sa aj so svojimi zlozvykmi,“ dodal a narážal na kameň prokrastinačného úrazu. Z psychologického hľadiska má toho konanie pomerne úzke vymedzenie. Najčastejšie je chápané ako nelogické, ale zámerné odkladanie plánovanej činnosti, často vedúce k prežívaniu negatívnych afektov, ako sú úzkosť alebo hanba. Netýka sa teda len samotného odkladania činnosti, ale pocitov s tým spojených.
.choroba, ale aká?
Mnohí sa pozerajú na chronickú prokrastináciu ako na obyčajnú lenivosť a nesústredenosť. Prieskumy však naznačujú, že je za tým oveľa viac. Nejde len o neschopnosť dobre si zmanažovať čas, ale o sebadeštruktívne tendencie. Ak človek prokrastinuje sústavne a vo všetkom, v každej oblasti svojho života, potom má vážne problémy, ktoré môžu súvisieť s rôznymi psychickými chorobami. Treba vyhľadať odborníka, i keď naraziť na správneho nemusí byť jednoduché.
Veľká skupina ľudí tvrdí, že najlepšie výkony podáva, keď je pod tlakom termínu, prokrastinuje teda excitačne. Podľa profesora psychológie Josepha Ferrariho z DePaul University v Chicagu, najcitovanejšieho súčasného vedca v tejto problematike, to však nie je pravda. To vzrušenie, čo ľudia pod tlakom pociťujú a vyhľadávajú ho, je v skutočnosti stres, oni si ho len zle onálepkovali v mozgu ako niečo motivujúce. Pod tlakom napokon neodvedú najlepšiu prácu, majú obmedzené možnosti ciest k riešeniu, nestihnú získať všetky potrebné informácie, majú problém zladiť výkon a presnosť. Často napokon splnia len časť úlohy.
"Verejný záväzok má väčší účinok ako nevyslovený termín."
Vyhýbaví prokrastinátori zase odkladaním ospravedlňujú prípadný neúspech. Radšej nech ich považujú za lenivých ako neschopných. Ferrari tvrdí, že to má spojitosť s nízkou sebaúctou a sebadôverou. Ďalší prokrastinátori odďaľujú rozhodnutia. Za systematickým a strategickým postupom, za zhromažďovaním veľkého objemu informácií skrývajú svoju nerozhodnosť. Prokrastinačné teórie začali vznikať zhruba v 70. až 80. rokoch minulého storočia. Stúpenci psychoanalýzy hovoria o vyhýbaní sa zraneniu ega, psychodynamický prístup ju vysvetľuje zážitkami z detstva, z behaviorálneho hľadiska je problém najmä v správaní. Pravdu môžu mať aj všetci, pretože prokrastinácia môže byť symptómom diametrálne odlišných problémov v pozadí.
.zorganizujte sa
Niektorí ľudia potrebujú stratiť zopár zamestnaní a priateľov, aby konečne pochopili, že je čas na zmenu. Skôr ako vyhľadáte psychoterapeuta, skúste zopár trikov, ktoré profesor Ferrari ponúka v knihe Still Procrastinating: The No Regret Guide to Getting It Done, ktorá by sa mala na trhu objaviť práve v týchto dňoch.
Prokrastinátori podľa Ferrariho zle odhadujú čas potrebný na štúdium či na dokončenie projektu. Odporúča im naplánovať si vždy aj časovú rezervu. Ďalej radí, že najprv treba zjesť hlavné jedlo, až potom zákusok. Inak povedané, ak si necháte ľahšie veci na neskôr, máte sa na čo tešiť, pokiaľ plníte ťažšie úlohy. Už len treba správne identifikovať, ktoré časti sú tie zákusky. Prokrastinátori nie sú v pracovnom kolektíve obľúbení, napriek tomu by sa mali snažiť spolupracovať s niekým, kto im ukáže efektívny model práce a navyše im dá pocit, že v tom boji nie sú sami. Ak vás za neplnenie termínov nenávidia už úplne všetci kolegovia, skúste požiadať aspoň priateľov, aby ste im skladali účty v stanovených termínoch. Verejný záväzok má väčší účinok ako nevyslovený termín.
.e-mail ako výhovorka
Masívny nárast prokrastinovania sa často dáva za vinu moderným technológiám. Ešte nikdy nebolo toľko lákavých možností, ktoré človeka rozptyľujú a dávajú mu zároveň alibi, že robí dôležitú prácu. Vybavovanie elektronickej pošty, extrémne množstvo dostupných informácií na internete, triedenie a upratovanie dát v počítači. Podľa Ferrariho však technológie nezhoršujú situáciu, treba ich len používať rozumne. Ak napríklad pre elektronickú poštu sústavne prerušujete nudnú a ťažkú prácu, povoľte si jej prezretie raz za hodinu maximálne desať minút a šlus.
Najlepšie je využiť tento hnusný neduh vo svoj prospech. Vďaka nemu sa aspoň raz za čas venujeme činnostiam, ktoré sa vo svetle ťaživého termínu zdajú zrazu príťažlivé a ktoré by nás za iných okolností nikto neprinútil urobiť. Veď kedy inak by sa u mnohých ľudí upratovalo v dátach aj v potravinách s dávno prešvihnutou záručnou lehotou než v očarujúcich obdobiach prokrastinácie? „Vďaka mojej prokrastinácii sa dá v našej domácnosti existovať,“ povedali mi podaktorí účastníci mojej malej ankety a ja, poznajúc ich životy zblízka, s tým môžem len súhlasiť. Pokiaľ vás to nepohltí, môžete na tom surfovať.
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní.