Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Brioška. Preslávil ju výrok Márie Antoinetty, nech jedia koláče!

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Majú ju v každých potravinách, len sa skrýva za všelijaké formy, ktoré sme si medzičasom pomenovali inak. No vždy je to ona: nadýchaná, s jemnou, sladkastou striedkou, ktorá sa pri krájaní trošku vzpiera, a odlupujúcou sa hnedou kôrkou. Brioška.

Brioška. Preslávil ju výrok Márie Antoinetty, nech jedia koláče! PROFIMEDIA Briošku poznáme zvyčajne ako výdatný, jemne sladký a hrozienkami či mandľami korenený chlieb.

keď sa vysloví jej meno, okamžite vstanú Francúzi a s hlasným dupotom a krikom sa o ňu hlásia. Ostatný kulinársky svet veľmi neprotestuje, veď ju tak všetci voláme, odvodeninami z francúzskeho brioche. Radí sa medzi viedenské pečivo – a tu by mohli už mnohí spozornieť, pretože tento druh pečiva vznikol až v devätnástom storočí v Paríži, keď tam istý rakúsky dôstojník delostrelectva August Zang v roku 1839 začal podľa viedenskej receptúry pripravovať chrumkavé polmesiace, ktoré neskôr Parížania nazvali croissantmi. Žeby tá brioška bola predsa len tak trochu naša? Je to pravda aj nie je, samozrejme. 

Brioška je totiž omnoho staršie pečivo, než všetky ostatné formy viedenského pečiva. Prvé zmienky o nej – teda o koláči či chlebe, kde sa okrem múky a vody nájde miesto aj pre vajcia a, čo je najdôležitejšie, pre horu masla – nachádzame už na začiatku pätnásteho storočia. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite