nevyhnutné prijímať vitamín B12k vegánstvu, čiže úplnému vylúčeniu živočíšnych produktov zo stravy, sa celosvetovo hlási približne 1 percento populácie, teda 78 miliónov ľudí. Na Slovensku je to podľa výskumu agentúry Nielsen Admosphere taktiež 1 percento populácie, čiže približne 54 500 ľudí, pričom obmedziť konzumáciu mäsa chce až 11 percent. Vegánske alternatívy potravín sú súčasťou každého väčšieho supermarketu a sociálne siete pretekajú množstvom známych i menej známych osobností, ktoré vegánstvom žijú a vo veľkom ovplyvňujú mienku svojich sledovateľov.
Prechod na vegánsku stravu predstavuje pre mnohých uvedomelú ochranu životného prostredia prostredníctvom zníženia veľkého množstva emisií, ktoré sú vplyvom chovu zvierat vypúšťané do atmosféry, či ušetrenie takmer tretiny z 92% pitnej vody, ktorá sa pri farmárčení spotrebúva. Približne 29% z tohto množstva sa využíva práve pri chove zvierat. Závažným problémom je tiež odlesňovanie, čiže klčovania lesov v prospech získavania pôdy pre chov zvierat, ale aj pre pestovanie plodín.
Ďalším výrazným dôvodom prechodu na vegánstvo je ochrana zvierat. Vegáni ich obhajujú ako cítiace a mysliace bytosti, ktorých zabíjanie a konzumácia sú len zastaralým módom spoločnosti, ktorá sa potrebuje vymaniť z historicky daného vzťahu človek - pán prírody - konzument zvierat. Množstvo kníh a dokumentov, zobrazujúcich nehumánne praktiky, ktorým sú zvieratá na farmách vystavené, ukazuje realitu takzvaného „obchodu so smrťou“, proti ktorému ľudia prirodzene bojujú.
benefity a riziká rastlinnej stravy
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa ľudia stávajú vegánmi je tiež zlepšenie zdravotného stavu. Prechod na vegánstvo môže organizmus podľa obhajcov doslova „odľahčiť“. Vegánska strava poskytuje podľa BBC človeku viac vlákniny a menej cholesterolu či soli, vegáni, či ľudia s väčšinovou rastlinnou stravou sú menej náchylní na kardiovaskulárne ochorenia, menej často majú nadváhu či obezitu, menej fajčia a pijú alkohol a viac športujú.
Sú však aj náchylnejší na nedostatok bielkovín, vápnika, železa či vitamínu B12, ktorý sa nachádza takmer výhradne v živočíšnych produktoch. „Pri nedostatku vitamínu B-12 hrozí väčšie riziko mŕtvice a neurologických symptómov ako napríklad znecitlivenie, ktoré sú nezvrátiteľné ak deficit pretrváva dlhší čas,“ vyjadrila sa pre BBC profesorka a vedúca nutrično-epidemiologickej skupiny na Univerzite v Leeds Janet Cade. Podľa výskumníka z Oxfordskej univerzity Marca Springmanna, ktorého tiež cituje BBC, je pri vegánskom stravovaní nevyhnutné prijímať vitamín B12 vo výživových doplnkoch či v strave ním obohatenej.
Rovnako je to aj s vápnikom, ktorého vegánska strava obsahuje menej, než je potrebné pre správne fungovanie organizmu.
„Vápnik je prítomný vo vysokých koncentráciách v živočíšnych produktoch. Pri vegánskom type stravovania sme zaznamenali znížený prísun vápnika, ktorý je pod limitom odporúčaným dietológmi,“ tvrdia vo svojej štúdii vedci z Univerzity v Kodani. Deficit zaznamenali aj pri skúmaní prísunu železa, pri ktorom spozorovali horšiu vstrebateľnosť z rastlinnej stravy než zo živočíšnej.
Iné je to podľa nich pri vo veľkom diskutovaných bielkovinách, ktoré na rozdiel od vápniku a železa vie získať bežná populácia (bez špeciálnych nárokov) aj z čisto rastlinnej stravy. Keďže je ale rastlinný proteín telu menej vlastný ako živočíšny, vegáni by mali dbať na príjem spektra rôznych rastlinných zdrojov vo väčších dávkach ako ľudia stravujúci sa živočíšnymi produktami.
Pri vegánskom stravovaní je častým problémom ľudí práve zostavenie vhodného jedálnička obsahujúceho všetky potrebné živiny a energiu. Potvrdzuje to aj výživový poradca a vedecký pracovník na Univerzite Komenského v Bratislave Milan Sedliak.
„Vegánske stravovanie je náročné na vedomosti, kvalitu surovín a ich prípravu. Vidím to u mojich klientov, z ktorých veľa po čase skĺzava do jednostranných a opakujúcich sa jedál, alebo ešte horšie, do konzumácie vegánskych polotovarov, ktorých kvalita nie je často o nič lepšia ako u tých nevegánskych,“ hovorí pre .týždeň Sedliak.
vegánom od narodenia
Nie každý sa môže stať vegánom. Ľudia so zhubnou anémiou, Crohnovou chorobou, intoleranciou voči lepku, autoimunitnými ochoreniami, alergiami na sóju či orechy, tehotné ženy – pre týchto všetkých môže mať vegánsky typ stravovania neporovnateľne viac rizík než výhod.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.