minulé storočie bolo na Slovensku poznačené niekoľkými prudkými zmenami, ktorých zásluhou sa na tie najvyššie politické priečky v krajine dostávali aj ľudia bez akýchkoľvek morálnych zábran. Viliam Široký, komunistický politik zo Slovenska, zastával úrad československého premiéra v „temných“ 50. rokoch, keď sa nový totalitný režim zbavoval vo vykonštruovaných procesoch svojich reálnych či len domnelých nepriateľov. 

Široký bol jedným zo strojcov týchto nemilosrdných čistiek a história si ho preto zapamätala ako výrazne negatívnu postavu – jeho opisy dnes často hraničia až s ľudskou karikatúrou. No ak by sme odložili morálne otázky bokom a hodnotili ho len z pohľadu jeho politickej profesie, dôjdeme nepochybne k záveru, že patril na Slovensku medzi najúspešnejších politikov minulého storočia. 

V komunistickom režime sa mu podarilo dosiahnuť na dlhé obdobie také pevné postavenie, že ho neskôr dokázal predbehnúť azda len Gustáv Husák alebo Alexander Dubček. Na rozdiel od nich sa však meno Viliama Širokého, ktoré naháňalo vyše jedného desaťročia strach tak jeho súperom, ako aj spojencom, postupne vytratilo celkom do zabudnutia.

uvedomelý železničiar

Široký sa narodil 31. mája 1902 v Prešporku ako siedme dieťa Jána Širokého a Kataríny (rod. Hrušovskej). Jeho otec bol zamestnancom železníc, vďaka čomu sa mu podarilo získať pre rodinu byt na dnešnej Žilinskej ulici. Tam strávil Viliam aj väčšinu svojho dospievania. Keďže Ján Široký predčasne zomrel – zanechal po sebe vdovu a nezaopatrených deväť detí, budúci československý premiér bol nútený ukončiť svoje štúdium už v pätnástich rokoch, aby mohol pomáhať matke so zárobkom. Po vzore svojho zosnulého otca sa zamestnal ako pracovník železníc.