Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Patrí medzi veľmi staré výmysly. Ako mohlo niekomu napadnúť niečo také ako tarhoňa

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Malé biele a béžové kocôčky alebo podlhovasté slzičky, ktoré sa tmolia na kraji taniera v školskej jedálni. Zvyčajne sa podávali k dusenej hovädzine či pečeni. K tomu obligátna kyslá uhorka. Kedysi nehodná povšimnutia, dnes sa vracia do reštaurácií a bistier vo veľkom štýle: tarhoňa.

Patrí medzi veľmi staré výmysly. Ako mohlo niekomu napadnúť niečo také ako tarhoňa GETTY IMAGAES Tarhoňu si môžeme urobiť aj doma z akej - koľvek múky. Stačí nám nam na to celé vajce a trocha vody

osobne som vždy preferoval tarhoňu hranatú. Vyzerala úchvatne, ako malé povytŕhané dlažobné kocky vysypané na kraji taniera. Na rozdiel od podlhovastej tarhone sa kocôčky nikdy nelepili, boli sypké a poddajné: radosť sa potom v mladých letách pri tanieri zahrať na bagristu, chytiť nôž a zhrnúť prekopŕcavajúce sa tarhone do zakalenej UHO omáčky, poriadne ich vymáčať, možno ochutnať, potom odhadnúť čas, kedy vystreliť k okienku a odovzdať to hrôzostrašné tarhoňové stavenisko tak, aby ma nechytila telnatá kuchárka a s prísnym pohľadom neposlala naspäť za stôl. 

Boli to veru pôvabné časy. Nikdy sme nevedeli pochopiť, ako mohlo niekomu napadnúť niečo také ako tarhoňa, tobôž už nie, prečo mu na tento nápad všetci skočili a začali ju jesť. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite