s nugátom je to ťažké. Keď naň totiž príde reč, málokto si tu v tomto našom civilizačnom okruhu porozumie. Najmä ak sa nad takou vzrušujúcou témou stretnú obyvatelia Európy. Pretože to, čomu my, obyvatelia Karpatskej kotliny, Porýnia či nebodaj Škandinávie, hovoríme nugát, pre niekoho z Apeninského alebo Pyrenejského polostrova nugát vôbec nie je a naopak. 

Ani o tom nevieme, ale okrem rôznych bezpečnostných a civilizačných spolkov sme súčasťou ešte jedného – a nie je nás málo, čo tvrdíme že pomerne kľúčového – spoločenstva – kakaového nugátu. 

Darmo by sme sa totiž na Sicílii, v Paríži či nebodaj dokonca v Londýne dožadovali nášho pralinkového skvostu, jediné, čo by pred nami pristálo, by bol obyčajný tvrdý turecký med. A keby sme zaprotestovali, možno by si len vzdychli a naveľa, naveľa nám podali ten mäkší, napenený, no stále by to bola tá čudná popolavá hmota z vyšľahaných a cukrom zahustených bielkov ochutená orechmi rôzneho druhu. Škandál!