naše mamy, babky a prababky sa k vanilke, tej skutočnej voňavej tobolke plnej malilinkých vlhkých čiernych zrniečok, dostali naozaj iba sporadicky, ak vôbec. Vanilka totiž nikdy nebola lacná a dostupná záležitosť. Dodnes sa hrdí druhou priečkou v súťaži o najdrahšie korenie na svete. Na prvom mieste stále prestupuje z nohy na nohu už nejaké to storočie šafran. Je to preto, že sa vanilka musí zbierať veľmi opatrne a zásadne ručne. Potom prechádza fermentáciou, aby sa v jej tobolkách vyliahla na svetlo sveta všetkým tak dobre známa a ospevovaná charakteristická chuť a vôňa.
Dopyt po vanilke bol však obrovský. V sedemnástom a osemnástom storočí si ju mohli spolu s čokoládou dopriať len tí bohom vyvolení – čiže najbohatší. No ako ľudstvo objavilo slovo pokrok, zrazu chcel ako kráľ jesť každý alebo minimálne to aspoň skúsiť. A tak sa rôzni vedci – posmelení vedecko- technologickou revolúciou – pustili hľadať cestu, ktorá by na stôl novej podnikateľskej vrstvy a neskôr aj strednej triede priniesla rovnaké alebo porovnateľné gastronomické zážitky prostredníctvom rôznych náhrad, ktoré by nikoho až tak finančne nezaboleli. A ta sa nám pomaly ale iste rodil potravinársky priemysel, ako ho poznáme dnes.
Samozrejme, ten tlak neprichádzal len z gastronómie, vanilka bola odvtedy, čo ju do Európy spolu s kakaom doviezol moreplavec Hernan Cortés, považovaná za rešpektované afrodiziakum, takže nečudo, že na jej tajomstve pracovalo niekoľko zručných vedeckých tímov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.