nikdy som sa nedostal ďalej ako k sekretárke. Zrejme im podobných bláznov volalo viac... A prišlo obdobie frustrácie, že môj hlas a s ním aj hlas regiónu ostáva nevypočutý. Roky som chodil na diskusie politických strán v regióne a presviedčal som politikov, že vnímanie sveta v regiónoch je iné ako v hlavnom meste. Hľadal som mesiáša, ktorému odovzdám informáciu o krivdách, čo sa na Zemplíne dejú, a on vyrieši moje problémy.
Aby som sa nezbláznil, začal som natáčať vlastnú diskusnú reláciu: Zemplínsky dialóg. Na moje prekvapenie pozvanie do relácie neodmietol žiadny politik. Vďaka tomu som sa bližšie zoznámil s mnohými politikmi, či novinárskymi ikonami Slovenska. Bol som slobodný! Zrazu som vedel veci meniť! Zabudol som na pocit nespravodlivosti. Aj vďaka vlastným Michalovským novinám a Zemplínskemu dialógu som spoznal mnoho fantastických osobností Zemplína. Prestal som tlačiť na pílu, začal som viac písať a ešte viac nakrúcať. Pochopil som, že o problémoch Zemplína nikto za mňa nenapíše. Nik nenapíše ten môj článok, ktorý nosím v hlave.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.