Operený Indián

morka domáca – tak sa oficiálne volá a treba povedať, že jej súčasný názov vôbec nekorešponduje s tým, akým dojmom tento ozrutný vtáčisko naživo pôsobí. Podľa všetkého sa starší, mužský ekvivalent moriak v taxonómii zavrhol preto, lebo ho už vnímame viac ako bežnú, ľahko dostupnú, okrem veľkosti pomerne fádnu hydinu. Na pultoch sa navyše predávajú väčšinou samice, pretože ich mäso je krehkejšie a menej húževnaté. Pred takými päťsto rokmi však išlo o zviera, na ktoré sa chodili pozerať, čudovať  a nadchýnať sa ním. Nehovoriac o tom, že nezriedka bolo vrcholným gastronomickým číslom aristokratických hostín. Kto by nechcel ochutnať čudného indiánskeho vtáka zo zámoria?

Morka pochádza z Ameriky a domestikovali ju Aztékovia na území dnešného Mexika. Už vtedy mala výsadné postavenie, napokon, stačí sa na ňu pozrieť. To, že pochádza práve z tohto pestrého a temperamentného kontinentu, z nej srší na sto honov. Dodnes si pamätám ten rešpekt, čo som voči týmto vtákom mal, keď sa prechádzali po dvore starej mamy. Boli vysoké skoro ako ja, mali uzurpátorský pohľad, pyšný krok a krvavočervený hrvoľ, ktorým neustále mykali. A do toho to neustále hundranie. Nehovoriac o zvláštnej, rozložito ornamentálne vedenej siluete.  Šla z neho hrôza a čosi pohanské. Bol prosto akoby z iného sveta. No nielen to. Dokázal byť aj pekne agresívny a vedel si pomerne rýchlo na dvore zriadiť poriadok. Aj s ľuďmi. Recepty na jeho prípravu Aztékovia dotiahli do dokonalosti a ich pestrosť popisujú už prví dobyvatelia a kolonizátori: medzi ingredienciami figuruje napríklad kakao, množstvo ovocia a zeleniny, ktorými morky plnili. Samozrejme, dlho netrvalo a tieto zvláštne zdomácnené tvory, čo sa šíriteľom kresťanskej civilizácie podobali na turecké perličky, nasadli do lodí, smer starý kontinent, a začali tam obiehať kráľovské dvory ako pestrofarebná kuriozita. To bolo vzrušeného kmitania vejárov a uveličených pohľadov v komnatách, keď do nich vkročil tento suverénny vyslanec Nového sveta!