Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Hostina pre duchov

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Jedlo hralo pri kľúčových udalostiach v živote človeka zásadnú úlohu, často so sebou nieslo ritualizované posolstvá. Isté veci sa jedli pri narodení dieťaťa, iné pri jeho prechode do dospelosti či na svadbách. Len málo z týchto hostín má však špeciálny názov. Na rozdiel od karu.

Hostina pre duchov PROFIMEDIA Uctime si duše našich predkov štýlovo a namiešajme si tekvicové martini.

je to asi jediná hostina, proti ktorej viedol klérus dlhé storočia ľúty boj. Aj preto je dobré sa karu pozrieť na zúbky. Cirkev tento svoj negatívny postoj k smútočnému pohosteniu zdôvodňovala častými krčmovými bitkami a vulgárnymi neprístojnosťami, ktoré dehonestovali tú slávnostnú chvíľu, keď by mal človek skôr spočinúť v tichu a bázni pred ohromujúcou silou večnosti, ako váľať sa v priekope opitý namol a prosiť nebožtíka, aby mu odpustil, lebo mu kedysi preoral medzu. V poriadku, no niečo tu nesedí.  

Na jednej strane cirkev v stredoveku blahosklonne toleruje lascívne karnevalové besnenie pred Popolcovou stredou, dokonca ho aj podporuje, no pri pohreboch sa silno stavia proti trošku nezvládnutým emóciám. Nuž, pravda je taká, že cirkvi sa celkom úspešne podarilo napojiť staré pohanské zvyky na svoje významné cirkevné udalosti, no pri takom silnom zlome v živote, ako je smrť blízkeho, vždy ťahala za kratší koniec. 

„Kar varili naši predkovia u susedov.“

A potom s hrôzou pozorovala, ako sa po oficiálnom smútočnom obrade v kostole odohráva na kare ďalší obrad, omnoho temnejší, rýdzo pohanský, plný bizarných symbolov a povier, kde hýbateľom všakovakých absurdných úkonov je šialený strach z toho, že sa nebožtík vráti a príde rodinu strašiť. Čo ako sa cirkev snažila, pozostatky starého pohanského náboženstva sa jej z karu nepodarilo vyhnať až do dvadsiateho storočia, keď sa kar postupne zmenil na utilitárne pohostenie rodiny, čo prišla  zďaleka a jediný rituál, ktorý ostal, bolo tabu štrngania si po prípitku.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite