jedna z najstarších metód, ako čo najefektívnejšie uchovať slnkom prehriate prebytky zo záhrady. Je stará najmenej 4000 rokov, no určite má na chrbte krížikov oveľa viac, pretože je, pokiaľ ide o nakladanie zeleniny či ovocia, tá najjednoduchšia. V podstate od vás chce len tri veci: soľ, vodu a odvahu sa na všetko na istý čas s chuťou vykašľať. Jednoducho kvasiť.
Napokon, ako inak mohla táto fantastická vec, dá sa povedať, pilier človečenstva, vzniknúť, ako opäť nedopatrením v spojení s takzvanou inšpirovanou lenivosťou? Len si to predstavme.
Rozhodneme sa spolu s niekoľkými dobrými priateľmi usadiť. Kráčame od jedného loviska k druhému už pekných pár generácii, pomaly nás aj nohy bolia, aj to počasie je mizerné, tak si prosto sadneme, poobzeráme sa a povieme si: Veď aj tu je celkom pekne. A postavíme okolo seba plot. Skrátka, urobíme so svojimi priateľmi rozhodnutie, ktoré spečatí osud nielen nášho živočíšneho druhu, ale aj celej tejto nevinnej planéty.
„Letné kvasenie prebytkov sa vďaka uhorkám rozšírilo do celého sveta a inšpirovalo celý jeden segment kulinárskeho umenia.“
A takíto usadení začneme využívať všetko, čo sme sa počas putovania naučili. Keď niečo zasejeme a ono to vzíde, začneme zbierať úrodu. A keď už toho nazbierame za malý súdok, nejaký pripečený odkundes sa nám na prahu našej horko-ťažko vybudovanej domácnosti potkne s vreckom soli a obhodí nám tou soľou všetku zeleninu v súdku tak dôkladne, že ho máme chuť preraziť.
A aj ho prerazíme, pretože je doba, kde sa o nejakom sebaovládaní, kultúre a civilizovanom správaní diskutuje zatiaľ iba v kuloároch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.