ako sa začal tvoj cyklistický príbeh?
Ako dieťa som, samozrejme, bicykloval, potom som v puberte prestal. Ako dvadsaťročný som bol so ženou jeden rok v Španielsku. Keď sme sa vrátili, čakali sme bábätko a nemali veľa peňazí. Jedného dňa, keď som si požičal od kamaráta jeho favorit, som si uvedomil, že tento druh prepravy mi vyhovuje. Moje dôvody boli čisto ekonomické. Nemal som na električenku, no neskôr som zistil, že som rýchlejší než MHD. Odvtedy jazdím stále.
prečo vlastne vznikla Cyklokoalícia? Bolo tým dôvodom to, ako sa mesto správalo v tom čase k cyklistom?
Po tom, čo sme v roku 2010 spravili prvú cyklojazdu Critical Mass, rozposlal som cez Facebook správu s otázkou, kto by sa chcel stretnúť k budúcemu cykloaktivizmu v Bratislave. Prišlo nás asi desať, a tak sme založili Cyklokoalíciu. Bolo tam veľa mladých ľudí, ktorí toho veľa precestovali a videli, ako cyklodoprava funguje v iných mestách. Všimli si, že bicyklovanie začalo byť módou, ktorá bola spojená s prichádzajúcou hipsterskou kultúrou. Prvý impulz na zorganizovanie cyklojázd dali ľudia z cyklokuriérskej spoločnosti Švihaj šuhaj. Predtým tu boli aj ľudia, ktorí robili „cykloguerillu“.
to bolo, prosím ťa, čo?
Pomocou piktogramov vyznačili v meste trasy, kadiaľ by cyklisti mohli jazdiť. Nešlo o nijaké segregované cyklopruhy. Boli to dvadsaťcentimetrové navádzacie značky na ceste. Pri vzniku Cyklokoalície sa stretli ľudia, ktorí pracovali aj v marketingu alebo boli grafikmi, a teda vedeli pracovať so sociálnymi médiami a vytvárať infografiky, čo staršie občianske združenia až tak neovládali. Aj tieto skúsenosti použili pre náš projekt rozbicyklovania Bratislavy.
medzičasom ste si založili miesto, kde sa budete stretávať. Prečo Cyklokuchyňa?
Cyklokuchyňa vznikla po jedných pretekoch, ktoré robia kuriéri z Viedne. Volá sa Piratoslava, koná sa prvú alebo druhú sobotu v roku, čiže aj v snehu, ide z Viedne do Bratislavy. Všetci sú oblečení ako piráti a plnia rôzne pirátske misie. Bolo to dosť punkové.
„Ako Cyklokoalícia sa už nebojíme ísť do bezpečných riešení, ktoré sú síce drahšie, no bude to stáť za to.“
Naša Cyklokuchyňa pôvodne vznikla ako žúr v KC Dunaj. Premietali sme filmy, varili vegánsky guláš a spravili sme burzu bicyklov. Neskôr sa nám podarilo získať priestor v YMCA na druhom poschodí. Bola to hlúposť. Ľudia si tam chodili opravovať bicykle, no museli si ich vyniesť až na druhé poschodie. Po dvoch rokoch sme odišli. Jedným z dôvodov bol aj ten, že sekuriťáci boli náckovia, čo sa vôbec nezhodovalo s našimi hodnotami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.