zažil to hádam každý. Už ste dávno hore, už máte po rozlepení očí za sebou tisíc vyčerpávajúcich dobrodružných výprav – aj tú do kotolne, aj tú na zakázané šmykľavé schody na manzardku či do ohromnej škatule s krajčírskymi nožnicami – a vaši stále spia. Už ste si posedeli aj na kovovom šliapadle starej singerky, skontrolovali jej koleso, či sa dobre krúti a nič. Až teraz, keď niečo napokon zhodíte a ono to riadne zarachotí – nadíde tá chvíľa, keď sa začnú budiť. Vyliezajú z postele ako mátohy a sunú sa do kuchyne, aby si zaliali ten čarovný a omamne voňajúci nápoj vyhradený iba pre dospelých.
Darmo však žobroníte, darmo plačete, hádžete sa o zem, tú čiernu hustú tekutinu, ten magický elixír s retiazkou hnedých bubliniek na povrchu vám nikto nedožičí. Možno ste vystihli nestráženú chvíľu, kým sa nikto nepozeral a strčili do horúceho elixíru prsty, popálili sa, nič na to nedbali, rýchlo zamokrené prsty olizli a takto zistili, ako tá dospelácka paráda chutí. Lebo chutiť musí bohovsky, keď po nej tak tí dospelí idú. No aké bolo naše sklamanie, keď prsty nechutili ani ako jahody, ani ako zmrzlina! Boli horké ako šľak. Určite nás zase tí dospeláci dobehli. Toto predsa piť nemôžu!
A tak malý človek prahol za tou kávou, všetko by za ňu dal. Kto však dokázal chápať rozľútostené srdcia malých drobcov, boli babičky. A tie vždy mali na všetko recept. Tá naša, keď videla, že nám pre šťastie a pocit naplneného detského života chýba už len káva, prekvapila nás ráno jej detskou verziou. Chutila síce inak, no pokiaľ bola naliata v zelenkavých duritkách, podobne ako tá dospelácka, boli sme spokojní.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.