urobiť dokument o Válkovi bol môj nápad.
Čítaval som ho, vedel som o jeho politickej stránke a nešlo mi to dokopy. Chcel som na to prísť a vyhnúť sa zjednodušovaniu, ktoré sa okolo neho dovtedy dialo. Zistili sme, že jeho príbeh je ešte komplikovanejší, ako sa na prvý pohľad zdalo. Bola to taká detektívka, stále sme objavovali nové skutočnosti, namiesto toho, aby sme niečo jednoznačne rozkryli, tak sa to vetvilo a komplikovalo. Preto je ten film taký obsiahly a komplexný.
čo to znamená, dostať cenu za najlepší strih?
Dúfam, že akademici na Válkovi ocenili logiku, silný ťah a hlavne výpoveď. Mám z toho radosť a nechcem to relativizovať, ale oni sa zamýšľajú najmä nad hlavnými kategóriami, takže napríklad za kostýmy alebo masky zväčša ocenia rozprávky, lebo tam je to zjavné. Pri európskych filmových cenách akadémia rozhoduje iba o hlavných kategóriách, pri ostatných majú slovo odborné poroty. Aj preto máme Asociáciu slovenských filmových strihačov a snažíme sa robiť strihačské ceny, podobne ako to robia kameramani. Ale národná cena Slnko v sieti je veľmi dôležitá preto, aby sa naša práca spopularizovala a dostala medzi ľudí.
učím v ateliéri strihovej skladby.
Strih je aj remeslo, aj umenie. Remeslo sa dá naučiť hocikedy, dnes s tým mladí nemajú problém, kúpia si telefón alebo foťák a môžu točiť, hneď k tomu majú aj strižňu. Zručnosti majú, treba ich v tom len viesť. Najmä im však treba dať schopnosť rozumieť filmu, učiť ich tú humanitnú časť procesu, rozmýšľať, v tom je aj to umenie.
základ profesie je horieť pre ňu.
Stále študentom vyhadzujem na oči, keď mám pocit, že dostatočne nehoria. Bez vášne to nemôžu urobiť dobre. Ale niektoré ročníky sú úžasné, horia celé. Vždy je to lotéria, vždy sa snažíme zobrať najlepších už na prijímačkách, nielen kvôli nám, ale aj kvôli nim, nie je to iba o talente, keď nemajú schopnosti a zápal, tak je to trápenie a strata času pre všetkých zúčastnených. Učím rád, niekedy som z toho unavený, ale potom sa vždy znova a znova stane to, že sa mi to vráti, keď niektorý zo študentov urobí krásny film, to je obrovská odmena. Sú aj pedagógovia, ktorí si myslia, že im netreba povedať všetko, lebo si vychovávame konkurenciu, ja som, naopak, rád, keď ma preskočia. Som hrdý, keď sa im darí.
scenáristická fáza robenia filmu sa čoraz viac prenáša do strižne.
Aj kedysi sa dalo tvoriť až v strižni, ale ide o tú mieru. Vymysleli sme pre študentov workshop, kde musia niečo natočiť na 16 mm inverzný filmový materiál, ktorého dostanú obmedzené množstvo. Je to pre nich cenná skúsenosť v dnešnej digitálnej dobe, kde môžu čokoľvek donekonečna točiť, donekonečna premazávať a rozmýšľať až potom. Nemajú dnešné čarovné tlačidlo „un do“, keď môžu čokoľvek vyskúšať a hocikedy to vrátiť. Snažíme sa im dať túto skúsenosť, aby rozmýšľali predtým, ako začnú točiť.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.