zrejme ste úryvok spoznali: predchádzajúci odsek je z eseje Olúpený Západ alebo tragédia strednej Európy z roku 1983. Autor Milan Kundera bol vtedy v najlepšej forme: veľkolepý, s rozmachom cez desať stáročí a roztomilo preháňajúci.
Vracia sa k svojej úvahe z roku 1968 o českom (a slovenskom) údele, o kultúrnosti malých národov strednej Európy. Rusi vraj „po okupácii Československa urobili všetko, aby zničili českú kultúru“, pretože tým chceli narušiť „identitu národa, aby mohol byť ľahšie pohltený ruskou civilizáciou“. Tak gýčovitá lyrika možno vohnala slzy do očí ušľachtilým parížskym čitateľom, ale ako vhľad do uvažovania Kremľa to bol nezmysel (naopak sa do kultúry nalievali peniaze, aby normalizačnej zábavy bolo čo najviac).
Rovnako ako Kunderovo tvrdenie, že v roku 1968 nehrali médiá žiadnu úlohu, lebo ich ovládala komunistická strana, takže vraj revoltu „pripravovali, formovali a realizovali romány, poézia, divadlo, historiografia, literárne časopisy, malé divadlá i kabarety.“ To mohlo napadnúť len spisovateľovi, ktorý nonšalantne nevnímal vtedajšiu ekonomickú stagnáciu, emancipáciu Slovenska a oslobodzovanie tlače.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.