idem si v Košiciach po Hlavnej ulici. A tu zrazu kostol, pred ktorým aktívne postávajú ľudia. „Aktívne“, to znamená, že natŕčajú uši a naťahujú hlavy, aby prežívali to, čo sa deje vnútri. Onedlho vidím pri inom kostole čosi podobné. A z tretieho na Hlavnej ulici práve vychádzajú ľudia. Až vtedy mi to dôjde, keď zbadám poznávacie znamenie na ich čelách. Každý tam má čiernu bodku. Zas prešiel rok a je tu Popolcová streda.
Na tomto sviatku sa mi páči, že aj napriek tomu, že nie je prikázaný, kostoly sú plné ľudí. Kiežby sme rozlíšili aj bez cirkevných príkazov, čo všetko je pre nás dobré. Nielen na Popolcovú stredu. Sviatočné dni sa vďaka svojim bonusom stávajú nadštandardnou šancou stať sa lepším (ba dokonca) človekom.
Sviatky nám poskytnú čas. Workoholikov vtedy zachváti panika, liberálov zase panika, že si nemajú kde v onen deň zakúpiť teplé rožky. Pokojne plynúci čas je však šancou rekapitulovať, zaplašiť povrchné úsudky, oddeliť dôležité od vedľajšieho. Lebo nikdy sme nežili tak rýchlo ako teraz.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.