necháme prehovoriť genia loci ulice Kmeťovo stromoradie, ktorá sa tiahne pozdĺž severovýchodnej časti bývalého mestského opevnenia. Keďže má takmer 180 rokov, vynecháme zbytočnosti. Po zbúraní hradobných múrov počas vlády Márie Terézie mesto rozhodlo, že z nevyužitej cesty spraví miesto na „špacírovanie“. Neskôr tu pribudli kultúrne a vzdelávacie inštitúcie ako židovská neologická synagóga, katolícke gymnázium či učiteľský ústav. Stromoradie sa stalo na niekoľko dekád kultúrnym priestorom. Zlom prichádza s nástupom obdobia socializmu. Zo stromoradia sa stáva „periférna“ ulica. Temná a špinavá, no napriek tomu romantická alej začala lákať ľudí z okraja spoločnosti. V 90. rokoch ju okupovali študenti aj subkultúrne skupinky, ktoré s pôžitkom marili výkony študentov bežiacich dvanásťminútovky. Poriadok nastáva až po zavedení kamier a pravidelných policajných hliadok. Stromoradie tak opäť začína „zrastať“ s organizmom mesta.
Na jeseň je toto miesto plné detí zbierajúcich gaštany. Ak sa vtedy započúvate do zvukov ulice počas jesenných podvečerov, z viacerých miest sa ozýva „Au!“. Hoci im pravidelne padajú na hlavy, neodrádza ich to. Gaštan padol aj na hlavu Martina Višňovského z kapely Chiki Liki Tu-a a všetci vieme, aký efekt na dejiny dokáže mať plod listnatého stromu padajúci z veľkej výšky na hlavu jedinca. V tomto prípade sa náhle zrodila myšlienka hudobného klubu na stromoradí (vzniká začiatkom tohto roka).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.