Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Deväťdesiate roky v Košiciach

.milan Kolcun .lifestyle .hlas východu

Bolo to také včasné ráno, keď ešte len ťažko rozpoznať, kto je opitý ešte a kto už. Stáli sme v dlhom rade pred Investičnou a rozvojovou bankou. Po dlhom čase nám mali v ten deň vyplácať naše zablokované vklady.

a tu sa spevom ohlásila skupina opilcov. Však to poznáte, už z diaľky ich počuť: „...ááále som ja ale..“. Keď nás toľkých zbadali, spev utíchol. Jeden z nich asi videl najostrejšie (alebo pil to najostrejšie), pretože zvolal: „Rézeš, veríme!“ Vôkol nás, ale vraj aj všade na zemeguli, prebiehali deväťdesiate roky. Toto by som mal písať štýlovo a dobovo oblečený, v šuštiakoch. Lebo veru, v nich sme chodili. Všade. Aj sa ma vtedy turisti pýtali: „A vy tu takto masívne športujete?“ 

Až 264 pápežov sa muselo vystriedať na svätopeterskom stolci, aby jeden z nich navštívil Košice. Na letisko do Barce prišlo na svätú omšu asi 400 000 ľudí. Pre Košice to bola návšteva milénia. V tom roku pribudli traja noví patróni, ktorých pápež vyhlásil za svätých – košickí mučeníci, ktorých 400. výročie umučenia si pripomíname tento rok. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite