Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zlatá neresť Husákových detí

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Zatiaľ čo magazíny o životnom štýle budú teraz mesiac plniť plesové róby, články o etikete a správy o kvalite kaviáru na švédskych stoloch, my na to pôjdeme z iného konca. Chce to niečo na vyváženie, a preto začneme zostra – vegetou.

Zlatá neresť Husákových detí PROFIMEDIA Tie časy, keď sa nám na stole vyskytli fascinujúce kombinácie ako chlieb s masťou zasypaný vegetou, sú už, dúfajme, preč!

ak sa novinár pred desiatimi rokmi spýtal hociktorého rozhľadenejšieho šéfkuchára, čo považuje za najväčšiu neresť a hanbu v našom gastronomickom akváriu, bez akéhokoľvek zaváhania vyslovil jej meno. Vegeta bola symbolom všetkého, čo pre profesionálov znamenalo socialistické varenie – pripraviť hrniec polievky či univerzálnej hnedej omáčky z polotovaru, to všetko samozrejme tak, aby sa ušetrilo, čiže s omnoho väčším pomerom vody. Potom to ochutnať a doladiť škrobom kvôli hustote a soľou. Na dôvažok všetko prekryť vegetou, ktorá dodá jedlu umami, piatu chuť. Vtedy sa o umami, samozrejme, ešte nevedelo, no každý, kto niekedy jedlo s vegetou ochutnal, zažil tú typickú vlnu na jazyku, to zaliatie ústnej dutiny čudnou, mäsovou chuťou, ktorú so sebou prináša glutaman.

Treba povedať, že vegeta sa týmto symbolom stala úplne nevinne. Vznikla totiž zarovno s inými gastro vynálezmi dvadsiateho storočia, keď sa z ľudského stravovania postupne vytváralo nové odvetvie priemyslu. Človek začal jesť viac v podnikových kantínach ako doma, deti zase v školských zariadeniach. A netýkalo sa to len krajín socialistického bloku. Vegeta sa však zo všetkých tých fascinujúcich vynálezov vyšvihla v našich krajoch na popredné priečky obľúbenosti. Predovšetkým v bývalej Juhoslávii, kde ju vymysleli, neskôr v Maďarsku, Sovietskom zväze a Československu. Došlo to až tak ďaleko, že sa z nej stal takmer podpultový tovar. Nechýbala takmer v žiadnej domácnosti, dokonca aj babičky, ktoré ešte udržiavali tradíciu poctivej domácej stravy, museli ustúpiť a namiesto štipky šafranu pustiť do nedeľnej polievky niečo iné – skrátka, vytvoriť miesto pre tohto nového, intenzívneho votrelca so žmurkajúcim kuchárom na obale. A tak sa sypká žltá soľ s kúskami sušenej polievkovej zeleniny, byliniek a glutamátu sodného predrala priamo na stoly a trónila si tam až do deväťdesiatych rokov, odkiaľ ju vykopli všakovaké vypäté články o škodlivosti glutamanu sodného a príliv nových, obalom a exotickou chuťou príťažlivejších dochucovadiel zo Západu. Treba podotknúť, že tie sa obsahom glutamanu často od vegety príliš nelíšili.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite