Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dáte si kávičku?

.martin Miko .lifestyle

Káva. Čierna, horúca, lahodná, stimulujúca, voňavá. Náš milovaný nápoj, ktorý mnohí požívame s radosťou pri rôznych spoločenských a priateľských posedeniach.

Dáte si kávičku? Cyril Saulnier/Unsplash

sprevádza človeka všetkých etník a kontinentov už niekoľko storočí. Od prvého rande pri káve, dúškov z termosky v skúškovom období či k dennej rutine pred cestou do práce, alebo aj po dobrom obede. Čo vlastne vieme o tomto nápoji? Je pre nás dobrý? Môžeme si od neho vypestovať závislosť? 

trochu histórie

Káva je orientálny nápoj, ktorý svetovému kultúrnemu dedičstvu venovala stredoveká Arábia. Ale kávovník je predsa africký strom! Nuž, ako sa to vezme. Hoci dnes rastie okolo rovníka všade na svete, za miesto jeho skutočného pôvodu sa dnes považujú horské pláne Abesínie, z arabského Al-Habash (dnešná Etiópia). Etiópske etnikum Oromo poznalo už dávno účinok plodov divokého kávovníka. Požívali ho v zmesi s tukom ulovených zvierat. Ich vášeň neunikla arabským kupcom. Špekuluje sa, že asi v 7. storočí si priniesli z Etiópie nielen semená, ale aj stromčeky a začali ich pestovať.  Zdokonalili technológiu pestovania kávy, spracovania kávových zŕn, ktoré popražené a podrvené zalievali horúcou vodou. Dali jej aj dnešný názov „qahwah”. Príjemne stimulujúce účinky kávy viedli k otváraniu prvých kaviarní na Arabskom polostrove, ktoré boli v Medine prítomné údajne už v 12. storočí. 

To sa im potom ľahko šíril ten islam, to sa im rozvíjali tie vedy a medicína či matematika, keď im to bystrejšie myslelo a nechcelo sa im spať! To sa súfijským básnikom a mysliteľom približovalo k Alahovi cestou meditácie! 

Pitie kávy do Malej Ázie preniklo cez Osmanskú ríšu a odtiaľ až ku Viedni. Keď Jan Sobieski rozohnal po poslednom obliehaní Viedne v roku 1683 turecké šíky, okrem záchrany kresťanstva získali jeho vojaci v opustenom táborisku tureckých vojsk aj zásoby kávy. A odtiaľ bol už len krôčik k spoznaniu tohto nápoja v strednej Európe. Prvá kaviareň v strednej Európe vzniká teda vo Viedni.       Ale čo talianska káva? Jej reputácia je veru namieste. Lebo boli to práve Taliani, konkrétne Benátky, kde vznikla z iniciatívy Francesca Morosiniho, ambasádora v Konštantínopole, prvá kaviareň už približne o 100 rokov skôr, než ju spoznali v rakúskej metropole. A úprimne, obchodné snahy Británie s Osmanmi a Arábiou boli korunované poznaním kávy tiež ešte predtým, než sme sa o nej dozvedeli tu u nás, na východe Európy. 

biologické otázky

Kávovník (Coffea) je teda vysoký ker, až strom. Z biologického hľadiska rozoznávame okolo 120 druhov. Po strate obľuby a významu libérijskej kávy majú dnes hospodársky význam iba dva druhy: kávovník arabský (C.arabica) a kávovnik statný (C.canephora). Správne, prvý má plody „arabica”, zariaľ čo druhý „robusta”. Sú takmer rovnaké, akurát... dosť rozdielne. 

Arabica je sofistikovanejší, taký šľachtic. Jemnejší, nižší a oveľa menej odolný, rastie len vo výškach od 800 do 2 000 m nad morom v horách bohatých na minerály. Neznáša priame slniečko, vyžaduje trochu vlhko, stále teploty medzi 18 až 24 stupňov, skôr subtrópy. Pretože je horský, a parazituje na ňom teda prirodzene menej druhov hmyzu a bylinožravcov, potrebuje aj menej kofeínu v bobuliach a listoch. Prečo? Nuž, preto, že kofeín, pre ktorý pijeme kávu, prekáža hávedi.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite