vyrastali sme v bubline. Z intelektuálnych rodín nás vypustili priamo do prostredia prijatia a lásky. Hovoria nám Sorosove deti. Nechápeme, smejeme sa. Aká to hlúposť!
No do očí sa im nepozrieme. Hodíme to za hlavu. Nevraživé pohľady obídeme, prekročíme mydlovú bublinu, uprednostníme všadeprítomnú pohodu. Ignorujeme nenávisť, zlosť, hnev, závisť. Čítame vedeckú literatúru, debatujeme o filozofických konceptoch bytia, uzatvárame sa pred svetom.
Pred svetom, ktorý nás nechápe. A možno sa aj zúfalo snaží, no vidí, že nemáme záujem. Si extrémista, počúvaš Elán, čumíš na stupídne programy? Tak si luzer. Nebavím sa s tebou, postavím si dvojmetrový dom, len nech nedočiahneš, len nech sa ma nedotkneš.
A nie, ani zďaleka si neuvedomujem, že som rovnako hlúpa, veď pohŕdam Ľuďmi. Moja rečová skladba nedáva zmysel deväťdesiatim percentám populácie. Nech! Mám predsa seba, svoje ego a rovnako namyslených kamošov do partie.
A potom príde tornádo, bublina sa chveje, praská. Zrazu som stratená.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.