ráno vstanem a som v robote.
Potom píšem tak štyri až päť hodín. Denne sa snažím napísať 1 500 slov, niekedy je to menej, ale občas aj dvojnásobok. Práca doma je o disciplíne, keď mi dlhší čas viazlo písanie, odstránil som všetko, čo ma brzdí. Napríklad mám celé doobedie vypnutý internet a takmer nedvíham mobil. Vzorom je mi môj takmer 90-ročný otec. Keď mu poviem, aby už toľko nepracoval okolo domu a viac oddychoval, povie: Ak si raz ľahnem, už nevstanem. Ja to mám podobné: Ak začnem písanie flákať, je s týmto živobytím koniec.
práca je pre mňa zábava, som hlavou niekde v iných končinách, všeličo sa tam odohráva.
Keď niekedy poobede dopíšem, venujem sa rodine, vozím dieťa do ZUŠ-ky, idem na nákup, niečo navarím. Robím to rád, najradšej by som stále organizoval grilovačky, aj každý druhý deň. Deväťdesiat percent času trávim doma, takže manželka ma často sama posiela von: Už choď niekam s kamarátmi na pivo, aby si sa resocializoval.
nie som študovaný historik.
V mojej najnovšej knihe Hradba západu je zatiaľ najviac dobových faktov, osobností, dej sa drží kroník, ktoré popisovali obliehanie Nových Zámkov osmanskou armádou. Zvyčajne píšem jednu knihu asi pol roka, táto mi trvala dva roky. Celkovo prechádzam od fantasy k historickému románu, ale keďže píšem v sériách a čitatelia sa dožadujú ďalších častí, občas sa vrátim aj k čistej fantasy. Ale prioritne píšem detektívky, lebo, čo si budeme hovoriť, majú omnoho lepšie predaje.
písanie detektívok ma baví najviac.
Od detstva som ich fanúšik, ale dlho som nemal odvahu ich aj písať. Je to zložitý žáner, vymyslieť fungujúci príbeh aj s prekvapivým rozuzlením je celkom oriešok. Čítam aj severské detektívky, ale radšej mám americkú školu. Aj tými modernými sa občas inšpirujem. Napríklad čítam kriminálku zo súčasného veľkomesta, kde vyšetrujú pomocou DNA, najmodernejších technológií a rozmýšľam, čo keby sa taký zločin stal v roku 1600, ako by to vyšetrovali vtedy. Od toho sa odvinie moja vlastná zápletka.
nápadov mám stále dosť.
Keď raz Jozef Karika na besede povedal, že má v hlave vyše dvadsať románov, mnohí sa zdesili, že také písanie už je fabrika a rutina. Vôbec nie. Nápadov na ďalšie knihy má väčšina autorov takto veľa, možno aj viac. Námetom môže byť čokoľvek, aj jedna veta, ja mám napríklad v hlave western odohrávajúci sa na Slovensku v 19. storočí alebo dobovú detektívku, v ktorej budú vyšetrovateľmi Dobšinský a Němcová. Či ich aj niekedy napíšem? Uvidíme.
sekera na fotke je dar od fanúšika.
Je to bojová sekera, poctivá ručná robota – výroba vraj trvala rok. Prišiel za mnou domov fanúšik, aby som mu podpísal knižky a potom mi podáva sekeru, vraj má pocit, že u mňa jej bude lepšie. Mám doma aj repliku franskej dýky alebo meč, ktorý mi venovala manželka ako svadobný dar. Nedávno mi na narodeniny kúpila starožitný bodák. Zjavne sa neobáva, že by som jedného dňa namiesto búchania dverami a tichej domácnosti išiel do rohu po sekeru.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.