väčšina ľudí chodieva v tomto období na hroby svojich blízkych. Chodievate vy ku krematóriu a urnovému háju?
Som väčšinu času v Prahe, som teda vzdialený od hrobov mojich príbuzných. Ale vždy si na to spomeniem aspoň symbolicky a zapálim si doma sviečku. Má to aj svoje výhody. Pamätám si, že za mladi sme chodievali zapaľovať klasické sviečky na hroby, dnes sú však sviečky obalené len v tých nevkusných kahancoch.
je návšteva urnového hája niečím odlišná od návštevy klasického cintorína? Vplýva kvalitná architektúra krematória na prežívanie obradu spomínania na zosnulých?
Málo si uvedomujeme ohromnú vlastnosť bratislavského krematória, ktorú aj architekt Ferdinand Milučký vždy zdôrazňoval. Vždy hovoril, že krematórium a urnový háj patria k sebe, a aj ich spolu geniálne zasadil do krajiny. Krematórium totiž nemusí byť nevyhnutne pri cintoríne. Ale to bratislavské, aj keď je to moderné dielo obdivované v Európe, si niektoré tradičné momenty zachovalo. A jedným z nich je práve to, že sa okolo neho rozprestiera cintorín.
Keď som naposledy bol pri jednom modernejšom českom krematóriu, všimol som si, že má reflexné sklá, pre ktoré nevidno zvonku dovnútra. Vtedy som si uvedomil ďalšiu fascinujúcu črtu bratislavského krematória, v ktorom nie je vidno len zvnútra von, ale aj opačne. Aj tento prvok prepája bratislavské krematórium s okolitým hájom.
vo vašej knihe o bratislavskom krematóriu Na konci cesty píšete, že v podmienkach architektonickej súťaže stálo aj takéto ideové východisko: „Majestát smrti je oslobodený od akéhokoľvek mysticizmu alebo mystéria.” Napriek tomu sa však zdá, že krematórium a urnový háj si udržali atmosféru bázne, aká je na cintorínoch.
Bol to veľký zápas voľnomyšlienkárov, teda bojovníkov za kremáciu. Hlavnou požiadavkou pri stavbe tohto objektu bolo: nemá pripomínať kostol. Kostoly, najmä gotické, boli chrámy týčiace sa do neba a architekti zápasili s tým, ako sa vyhnúť tejto podobe. Bol tu totiž aj iný problém – krematóriá mávali výrazné komíny, ktoré pripomínali kostolné veže.
Často sa stavali strašidelné objekty, ako napríklad pochmúrne krematórium v Drážďanoch, ktoré boli komponované vertikálne. Milučký pri bratislavskom krematóriu zvolil prísnu horizontalitu, ktorú vidno pri pohľade na celú stavbu. Dokonca aj stropy, najmä pri vstupe, nie sú vyššie ako bežné stropy v bytoch. Aj tým sa chcel odlíšiť od kostolov.
„Pri architektúre duchovných budov panuje predstava, že má byť ojedinelá a inakšia ako minulé.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.