nový album Bandy Telegrafy je už vonku.
Sú predo mnou cesty za koncertmi, aj preto konečne pravidelnejšie cvičím na cimbale, nech sa nehanbím viac ako treba. Album je, dúfam, dobrý, veľa sme sa ním všetci zaoberali. Hoci máme spoločný hudobný vkus, podobnú bázu vedomostí a predstavu, výsledný tvar býva výsledkom iskrenia. Asi to tak musí byť. Aj keď je to veľmi vyčerpávajúce, zatiaľ to bolo vždy plodné. Výhodou je, že o piesňach, s ktorými narábame, vieme aj niečo viac ako len ich melódiu a text. Hľadáme spôsob, ako pesničku neskaziť a ponúknuť jej nový život.
robiť porotkyňu v šou Zem spieva, to bolo trošku ako s bodákom v boku.
Snažili sme sa ukázať folklór v čo najkvalitnejšej podobe. Ale v televíznom prostredí a pri očakávaniach, že pôjde o folklórnu šou, je to problematické. Keď máte stále pred sebou tú pani v malej izbičke pri šporáčiku, ako spieva, ťažko prijímate pravidlá televíznej zábavy. Toto sa nedá dať na pódium a osvietiť zo všetkých strán.
viem byť prchká.
Keď si myslím, že niekto nemá pravdu, vie do mňa jed vstúpiť. Celkovo ma štvú aj veci, ktoré by som mohla obísť. Napríklad, keď na fejsbúku ľudia vyvreskujú, aké majú národné cítenie a pritom nevedia nič o vlastnej krajine ani národe. Také to hejslováctvo mi je protivné. Nezriedka je prítomné aj u milovníkov folklóru. Pre mňa je národné cítenie intímna vec. Niečo, čo človek cíti a podľa toho sa správa.
som v rade Fondu na podporu umenia, čo je nezávislá inštitúcia, na ktorú som hrdá.
Vybudovali sme funkčný podporný systém, v ktorom sú nemalé verejné zdroje. Aj pre aktivity v oblasti ľudovej kultúry tu existuje normálna súťaž porovnateľná so všetkými ostatnými druhmi umenia a záujmovej činnosti. Folklór nie je zvýhodňovaný a dobré projekty majú šancu dostať slušné peniaze. Zároveň tento systém bráni jeho zneužívaniu na všelijaké účelové myšlienky. A do toto príde Pellegrini a rozdáva. Že na kroje. Milovníci folklóru ma asi prekľajú, ale trvám na tom, že nám to škodí.
mám strach z ľudskej zadubenosti, ktorá devastuje.
Je jedno, či sa týka hrozby vojnových konfliktov, životného prostredia alebo nedostatku spravodlivosti a demokracie. V Banskej Bystrici je to stále všakovaké. Aj tu ľudia stále dosť počujú na ľavicovú politiku (hoci pre to, čo robí vládna koalícia, je to veľký eufemizmus). Pravda je aj to, že latentní dedinskí náckovia sa nestratili tým, že Kotleba nie je župan. Spoločensko-politickú klímu treba meniť už na komunálnej úrovni, aj preto som sa rozhodla kandidovať za mestskú poslankyňu.
v zime náruživo lyžujem a skialpujem.
Často to spájam s hudbou. Kráčam hore na Krížnu a počúvam opery. Je to omamné. Dlho som mala tajnú túžbu, že budem horská chatárka a popri tom sa budem lyžovať. Prečo nie som? Určite je to drina a toho lyžovania je asi pomenej. Hlavou sa asi zarába ľahšie. Aj keď – možno raz...
na kolieskových korčuliach som skoro každý deň.
Je pravda, že korčuľovanie je nebezpečné, sú z toho zlé zlomeniny. Ale zatiaľ som nespadla. Helmu a chrániče nie vždy využívam, cítim sa bez nich slobodnejšie. Ale možno len provokujem osud. Mám rada adrenalínové výzvy, lety rogalami, bungee-jumping, asi preto sa aj lyžujem zjazdovo a bežkujem málo. Baví ma zvýšený tep. Korčule mám také normálne, ani nie začiatočnícke, ani profi bez brzdy. V Bratislave je špecializovaný obchod, rada si tam chodím skúšať, ako by som na tom mohla ísť, ako mi to perfektne sedí, čo si ku tomu oblečiem. To je moja ďalšia záľuba – nakupovať oblečenie. Ale nedopriavam si to tak často, ako by som chcela.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.