ale sú to len také plané úvahy, pri ktorých som sa zdržal len preto, aby som mohol skonštatovať, že nebyť mačkárom, ale psíčkarom, film Náčelník by ma zasiahol podstatne viac.
Lebo Náčelník je skutočne veľkoryso koncipovaný veľkovýpravný veľkofilm, ktorý rozpráva príbeh úplne prvého psíčkara. Teda vlastne vlkára, lebo hlavný hrdina má vlka. Zviera, nie diagnózu, vlka pravekého, keďže film sa odohráva v kamennej dobe, počas poslednej doby ľadovej, pred 20 000 rokmi, keď sa zrodilo partnerstvo človeka a psa.
Nakrútiť o takomto čomsi film sa môže javiť ako vynikajúci okamžitý nápad. Alebo nie? Ako to už s vynikajúcimi okamžitými nápadmi býva, aj v tomto prípade sa tvorcovia očarení zdanlivo fantastickým nápadom podujali nakrútiť film, ktorý vlastne nemá byť o čom. Áno, praveký lovec vyčlenený z tlupy, osamelý, sa rozhodne navzdory paleolitickým konvenciám, že zraneného vlka, čo ho opustila svorka, nedorazí, ale ušetrí. Aj on mal byť mŕtvy, aj ten vlčisko, tak vlastne o nič nejde. No a skutočne sa tí dvaja napriek nezhodám skamarátia a dôsledky poznáme veľmi dobre. Bernardíny v paneláku, bez psa to nie je ono.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.