u nás ich poznáme predovšetkým v tvare okruhliačikov, ktoré vyzerajú ako malý pieskový, jemne poďobaný kopček. Sú suché, nepotrebujú na svoju výdrž takmer žiadne konzervanty. Čakajú v priesvitných vreckách na príležitosť, keď ich niekto zoberie do rúk, vloží do misy, na plech, do formy na tortu alebo rovno do úst. Najradšej sme ich mali ako deti len tak, samotné k jednoduchému poháru s mliekom. Zobrali sme jeden z pieskových okruhliakov do prstov a vnorili ho do mlieka. Nie celý, len kraj. Pozorovali sme, ako sa do piškóty mlieko postupne vpíja, mení jej štruktúru a borí zrniečko za zrniečkom, ktoré padá na dno pohára. Keď piškóta celá zmäkla, šup s ňou do úst. Stlačiť o podnebie a bolo to. Osladené mlieko sa vylialo na jazyk spolu s piškótovým cestom. Zaplavila nás omamná chuť a čistá detská radosť.
Podobnú zrejme zažívali aj maličkí šľachtici koncom pätnásteho storočia na dvore savojského vojvodu. Tam totiž podľa všakovakých rečí a záznamov piškóty vznikli. Pripravili ich pekári pri príležitosti návštevy francúzskeho kráľa a zožali nevídaný úspech. Bolo to len malé občerstvenie, dnes by sme povedali fingerfood, no narobilo skutočný rozruch. Popri všetkých tých ťažkých cukrovinkách rozvinutej renesancie z mandľovej a gaštanovej múky pôsobili tieto ľahulinké, vzduchové pusinky ako zjavenie. Je to, samozrejme, len legenda, podľa všetkého piškótové cesto – našľahané vajcia s cukrom a múkou, usušené v peci, určite vznikli skôr a vojvodovi cukrári si len spomenuli na jednoduchý ľudový recept, ktorý chutí božsky a opantá si srdce každého – malého i veľkého, chudobného či najväčšieho vládcu na zemi. Možno len nahradili hrubšiu múku hladšou, vyberanejšou, a teda aj drahšou, aby tým dosiahli mimoriadne jemnú konzistenciu, ako stvorenú pre citlivé kráľovské jazýčky. Samozrejme, po odchode kráľa sa o úspechu miestnych cukrárov nemlčalo a savoiardi – ako sa v Taliansku dodnes piškóty v tvare lekárskej špachtličky nazývajú – sa stali hitom nielen na dvore, ale aj v širokom okolí. Predovšetkým deti šľachticov si túto dobrotu začali vyžadovať a treba povedať, že rodičia nikdy neváhali deťom zapchať ústa práve takouto praktickou dobrotou. Presne ako to robia všetci vystresovaní rodičia dodnes.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.