gréci tvrdia, že je to jednoznačne najstarší syr na tejto planéte a v priľahlých galaxiách. Poznáme mieru gréckej hrdosti na svoju kuchyňu, kultúru a históriu a zároveň ich sklony sympaticky zveličovať, no treba priznať, majú na to úderné literárne dôkazy. Pri vehementnom presvedčovaní o svojej syrovej pravde vo vzduchu nešermujú ničím malým a bezvýznamným, ale rovno Homérovou Odyseou. Prvú fetu vraj zazrel Odyseus v jaskyni známeho ľudožrútskeho kyklopa Polyféma. Ten sa raz vybral podojiť svoje ovečky a zabudol si so sebou zobrať šechtár. Nečudo, keď má človek jedno oko, všeličo mu ujde. No a tak improvizoval, mlieko vlial do koženého vaku z ovčieho žalúdka a vybral sa naspäť do svojej jaskyne. No po ceste sa mu mlieko v slnku vyhriatom vaku „zdrclo“. Polyfémos to však nevzdal, chuchvalce zrazeného mlieka pozbieral, nasolil, nechal odkvapkať a vznikol prvý syr, ktorý je vraj jednoznačne predchodcom dnešnej fety. Kto tvrdí iné, nech sa neopováži priblížiť ku gréckym plážam, bude popoťahovaný. Nečudo teda, že Odyseus v jeho jaskyni neskôr so svojimi spolubojovníkmi našiel niečo ako syrové laboratórium, všade samé vaky a koše s odkvapkávajúcim syrom, sudy s nálevom a srvátkou. Homér o tom nehovorí, no je tu malé podozrenie, že Odyseus sa potreboval z Polyfémovej jaskyne dostať nielen preto, že každé ráno zjedol dvoch z Odyseových chlapov, ale aj pre ten ťaživý puch kyslého ovčieho mlieka. Odyseus teda Polyféma opil, nevládneho pripravil o to jediné a na druhý deň spolu s partiou priviazaný o ovčie brucho ufrnkol pred tou nedýchateľnou atmosférou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.