ostrov PhuQuoc (nepíš ako počuješ) mal byť malým rajom, kde načerpáme psychické aj fyzické sily a vrátime sa takmer ako z dovolenky.
Na ostrove sme si prvýkrát v živote rezervovali izbu v rezorte. Nebolo to v pláne, ale v čase, keď sme konečne začali hľadať ubytovanie, boli tie privátne dávno preč. Rezort sa však zdal byť malý, nevyumelkovaný a neizolovaný od ostrova. A izby mali na fotkách sklenené okná, čo – ako sme pri hľadaní zistili – nemusí byť samozrejmosť.
Vietnam si nás oboch podmanil. Zamilovali sme sa do malých pouličných reštaurácií s plastovými detskými stoličkami. Obľúbili sme si ľudí, čo sa smiali na vysokom a chudom Tomášovi, ktorý sa do tých stoličiek snažil zmestiť. Tomášov (údajne) veľký nos fascinoval dámy na trhu a mňa uchvátila nonšalantnosť, s akou prenášali rozmerné náklady na motorkách.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.