vraj pochádza zo severných úbočí Kaukazu. Presnejšie zo Severného Osetska. Mliečny nápoj, ktorý nevykvasí len tak. Na jeho výrobu potrebujeme zvláštnu ingredienciu – kefírové zrnká. Čudné biele zhluky cukrov, tukov, baktérií a kvasiniek, čo žijú v akejsi symbióze a na prvý pohľad pôsobia ako miniatúrny karfiol. O ich pôvode vieme veľmi málo, pretože výroba kefíru bola dlho-predlho tajomstvom. Ľudia žijúci v Strednej Ázii totiž zrnká považovali za posvätné. Legenda hovorí, že ich ľuďom odovzdal sám prorok Mohamed a tvrdil im, že sú rovno od boha. Vďaka nim budú mať nápoj, ktorý dokáže zázraky – uzdravovať, predlžovať život, čokoľvek, čo si vieme predstaviť. Nesmú však tajomstvo výroby prezradiť žiadnemu nevercovi, inak zrnká stratia svoju čarovnú moc. Ľudia ich preto volali „prorokove“.
To, čo všetko dokázal kefír predtým, ako sa jeho zrnká ocitli v našich pohanských rukách, už asi nezistíme. V každom prípade ich ľudia dokázali pod Kaukazom strážiť pekne dlho, pretože do tých nesprávnych rúk sa dostali až začiatkom dvadsiateho storočia. Prvé chýry o zázračnom nápoji do Európy priniesol Marco Polo, no nevzbudili bohvieaký rozruch. Až začiatkom devätnásteho storočia sa medzi ruskými lekármi začalo pošuškávať, že kyslé mlieko kaukazských moslimov dokáže liečiť rôzne choroby tráviaceho traktu a dokonca aj tuberkulózu. Niektorí nápoj aj ochutnali, boli svedkami zázračných vyliečení, no nikdy neprenikli k tajomstvu, ako sa ten elixír vyrábal.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.