musí to chutiť fantasticky, vraveli sme si, keď sme tie čudné gumové potvory videli vo všetkých tých úžasných seriáloch a filmoch. Potom prišli k nám, normálne do obchodov, ochutnali sme ich a boli sme strašne sklamaní. Človek má pri nich pocit, akoby jedol jemne ochutenú izolačnú penu. A to si ich tí Američania dokonca opekajú pri táboráku! Nechápali sme, čo na tom je také výnimočné a zvaľovali to na čudný americký vkus – skrátka nevedia, ako má chutiť poriadna maškrta. Od toho už je len krok k tomu, aby človek začal vynášať šialené súdy o tom, že veď čo už len tí Američania vymysleli a stálo to za to – v duchu dnes už legendárneho skeču Monty Pythons o tom, čo už len vymysleli a doniesli do Judei Rimania okrem kanalizácie, ciest a vodovodu a stálo to za to. Pričom marshmallow nie je vôbec americký výmysel a dokonca o ňom v Amerike nechyrovali až do 19. storočia.
Je pravda, že k jeho masovej obľube prispeli práve oni jedným fantastickým vynálezom, no za marshmallow, tú čudnú gumovú cukrovinku, ktorá vyzerá ako esencia plastovej doby – tak sa pokúšajú nazvať našu dobu niektorí kulturológovia – môžeme poďakovať Egypťanom. Tí totiž túto futuristicky vyzerajúcu maškrtu vymysleli približne pred štyrmi tisíckami rokov a pochutnávať si na penových valčekoch patrilo medzi výsadu. Konzumovať ich totiž mohli len bohovia – čiže vládcovia Egypta.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.