Červený zamat

Velvet cake – tak sa pôvodne volá, no po svete ju poznajú aj ako Waldorfskú tortu, tortu hotela Waldorf Astória, Red carpet cake (tortu na červený koberec), Diablovu tortu, tortu Červené tajomstvo. Pôvodne je to tradičná americká svadobná torta, ktorú na oslavu prináša ženích. Zvonku sa tvári veľmi nenápadne, je celá biela. No keď sa prekrojí, ukáže svoje karmínovočervené zaľúbené vnútro a všetkým vyrazí dych. Možno práve preto sa nakoniec pretlačila až na stoly dvojíc, ktoré si každý rok na Valentína chcú pripomenúť, že sú do seba stále zaľúbení, aj keď to tak možno v behu šedivých dní nevyzerá. Zamatová torta je naozaj impozantná, presne taká dramatická, ako sa to pri oslave takého významného citu patrí. Svoju slávu si však vydobyla nielen vizážou – láska predsa nie je povrchná záležitosť – ale najmä svojím hebkým vnútrom. Jeho jemnučkým dotykom, ktorým si opantá najprv náš jazyk a napokon rozochveje všetky naše senzory slasti. Za obidve veci torta vďačí jednému jedinému menovateľovi – kakau. 

„ A to na Valentína naozaj nechceme.“

Práve kakao jej totiž kedysi dodávalo tú neodolateľnú červenú farbu a zároveň hebkosť, podľa ktorej dostala svoje meno. Možno sa teraz mnohí ťukajú na čelo. Ako môže hnedé kakao zafarbiť cesto na červeno a zároveň mu dodať vláčnosť a takú jemnú textúru? Nuž, jednoducho. Zamatová torta vznikla podľa všetkého koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia, keď sa niekto pokúšal urobiť piškótové cesto tak, aby bolo čo najjemnejšie. Použil síce najprv tú najlepšie pomletú múku, no to zrejme nestačilo. Neskôr nášmu gastrovynálezcovi napadlo zjemniť múku ešte niečím prašnejším a ľahším. Hľadal v špajzi, hľadal, až kým nenatrafil na vzácny aztécky prášok, ktorý bol jemný ako púder.  A naozaj, len čo kakao zmiešal s tou najhladšou múkou, dokázal vyrobiť cestíčko také jemné, také vláčne, aké svet dosiaľ ešte nevidel. Bolo hebučké ako taká papušinka a chutilo trošku po čokoláde.