ako často sa človek za deň rozhoduje?
Každú chvíľu. Ale proces rozhodovania je taký komplexný, že sa deje často intuitívne. Intuitívne rozhodovanie je rýchle, „instantné“, bez racionálnych argumentov. A nemožno povedať, že takéto nie racionálne podložené rozhodnutie je hneď zlé. Existuje známy príklad – ak sa mám rozhodovať medzi dvadsiatimi druhmi jogurtu, nebudem márniť čas a študovať presné zloženie každého jogurtu. Náklady na vykonanie skutočne rozumnej voľby v tomto prípade nie sú ekonomické. Vezmem si ten, na ktorý mám momentálne chuť.
čo sú to za náklady, ktoré musíme vynaložiť na dôležitejšie rozhodnutia?
Keď chceme prejsť do vyššieho stupňa, do uvážlivého rozhodovania, zvažujeme viacero faktorov. Zvažujeme, nakoľko je závažné to, o čom sa rozhodujeme, či na ako dlho toto rozhodnutie robíme. Možno povedať, že ešte pred samotným rozhodnutím sa rozhodujeme. O tom, do akej miery nám stojí za to vynaložiť námahu na dôkladné zvažovanie všetkých možností. Ak ide o banálnu vec – radšej si netreba míňať energiu. Ale ak ide o dôležité rozhodnutie, ktoré ovplyvní mňa aj mojich blízkych, treba čas investovať. Aj tak ide vždy o optimálny kompromis medzi presnosťou a námahou.
to znie tak, že rozhodovanie je mentálne náročný proces. Je to tak?
Ak sa rozhodujem o závažnej veci, stojí ma to naozaj veľkú mentálnu námahu. Investujem sústredenie, koncentráciu, pamäť a ďalšie kognitívne procesy, pretože sa chcem rozhodnúť presne. Padá na mňa záťaž spojená s neistotou. A keď si uvedomím všetky následky, môže sa stať, že ma to úplne ochromí. Stojí ma to doslova až fyzickú námahu, keď nasadzujem všetky svoje kapacity a zapínam naplno sebakontrolu. Jednoducho, myslenie bolí. To je jeden z dôvodov, prečo rozhodovanie odtískame alebo presúvame na druhých. A prokrastinujeme.
„Môžeme si pestovať predstavu, že zostaneme rovnakí, ale časom nás niektoré veci jednoducho prestanú baviť.“
spomínate sebakontrolu, prečo je pri rozhodovaní dôležitá?
Rozhodovanie je v podstate riešenie problému. Keď vynakladám akékoľvek vedomé úsilie, musím ho aj udržiavať. Musím kontrolovať svoju koncentráciu, ktorá má tendenciu kdekade ubiehať. Vôľa na vykonanie rozhodnutia a sebakontrola pri samotnom rozhodovaní idú ruka v ruke. A to nie je ľahké, preto ľudia tak často prokrastinujú, odkladajú vynaloženie energie, chýba práve sebakontrola.
vo svojich publikáciách o rozhodovaní tvrdíte, že je to činnosť, ktorej dôsledky sa týkajú nášho budúceho „ja”. A to často vnímame odcudzene, ako cudziu osobu.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.