Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rímsky hrach

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Malé smotanové guľôčky. Povaľujú sa vo všeličom možnom, no najväčší zástoj majú v kuchyni Blízkeho východu. Veď kto by nepoznal taký hummus či falafel, kde sú hlavnou zložkou. U nás ešte stále pomerne zabudnutý a obchádzaný cícer.

Rímsky hrach ALFREDO COSENTINO/PROFIMEDIA Cícer dokáže ľudí zasýtiť, pretože obsahuje veľké množstvo bielkovín. Preto je vyhladávaný naj mä vegetariánmi a na rozdiel od iných strukovín nenadúva.

podľa cíceru je pomenovaný hádam najznámejší rímsky konzul, právnik a rétor všetkých čias – Cicero. Zlé jazyky roztopašného starovekého Ríma, konkrétne biograf Plutarchos, hovoria, že túto prezývku a neskôr priezvisko dostal jeho prapredok preto, lebo mal špičku nosa pripomínajúcu cícer. Malú a hrboľatú, možno aj s čudným výčnelkom. Nepredpokladáme, že by mu dali také meno len preto, že mal drobunký nos. Na to bolo v Ríme až priveľa cynikov na štvorcový meter. Iné, trošku umiernenejšie verzie tvrdia, že toto meno jeho rodu prischlo jednoducho preto, že ten cícer pestovali. A vo veľkom. Rimania radi dávali prezývky podľa takýchto prízemných vecí, zrejme tiež z jemnej uštipačnosti. 

„V osemnástom storočí si zas všimli, že keď cícer upražia, dokáže chuťou konkurovať káve alebo ju aspoň napodobniť.“

Dôkazom sú napríklad mená Fabius, Lentulus či Piso, odvodené od fazule, šošovice a hrachu. Plutarchos v Cicerovej biografii ešte spomína, že tento duchaplný muž bol po tom, ako vstúpil do politiky, vyzvaný, nech sa premenuje. Nie je predsa dôstojné, aby rímsky konzul nosil meno po nejakej strukovine. Cicero to však rázne odmietol. Argumentoval, že je to stále lepšie a vznešenejšie meno ako mali napríklad konzul Scaurus, čiže Výron alebo štátnik a námorný admirál Catulus čiže Šteňa. Všetci mu museli dať za pravdu. Výrona nikto len tak neprekoná.

Cícer ľudia poznajú už 7 000 rokov a pestujú minimálne 5 000. Prví ho zrejme začali kultivovať obyvatelia Anatólie a Sýrie. Stopy po ňom sa napríklad našli vo vykopávkach starovekého Jericha.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite