vyhorel som, a to so všetkým, čo ku tomu patrí.
Niekoľkomesačná PN-ka, antidepresíva, psychológ, psychiater... Hovorím o tom, lebo o tom treba hovoriť, veľa ľudí v mojom okolí s tým prichádza do kontaktu. Dlhodobo som cítil únavu, začal som robiť chyby v textoch, pritom vždy som bol grammar nazi. Bál som sa, že som na niečo zabudol, že nestíham, prestal som si veriť a úzkosť narastala. Keď mi pípla SMS, zazvonil telefón, bol som úplne vystresovaný, že čo sa zase stalo. Často som ani nevedel vstať z postele, nemal som chuť na nič. Teraz? Naučil som sa hovoriť nie a vyslovene sa strážim.
kedysi som robil triatlon.
Bol som vždy trošku pri sebe a so spolužiakom sme sa hecli. Hrával som aj pozemný hokej, bol som najmladší z tímu, pri tých starých chlapoch som sa naučil všeličo aj mimo ihriska. Teraz si poviem ráno o ôsmej, že idem behať, oblečiem sa do bežeckého a vybehnem až niekedy poobede. Neviem sa donútiť viac hýbať, som lenivá voš. Na druhej strane som čítal, že lenivosť je výborná vlastnosť, lebo vďaka nej ľudia nevymysleli veľa svinstiev, ktoré vymyslieť mohli.
chodil som na brigády k bratovi, keď rekonštruoval dom po babke.
Ale raz som si sekol do kolena, inokedy prsty pomliaždil, tak som dostal zákaz robiť manuálne. Odvtedy robím grilmajstra, varím guláš, čapujem pivo, nalievam, a aj keď som hosť, grilujem ja. O tomto grile (na fotke) som písal do tipov na vianočné darčeky, veľmi som ho chcel, dá sa zložiť, je na plynovú kartušu a môžem grilovať, kde chcem. A vôbec, jedlo mám veľmi rád. S priateľkou sme boli nedávno stanovať v Španielsku, nadchýnal som sa, že keď vyhrám športku, tam sa presťahujem. A Táňa, že to nemôžeš, ty by si tu v kuse jedol.
fajčím elektronickú cigaretu.
Dostal som ju pod stromček, odvtedy sa držím. Znižujem obsah nikotínu, som na šestke, nula je blízko. Na turné s chalanmi z The Ills som si jeden večer od basáka dal dva šluky z cigarety a bolo to wau! Ako keby som začínal fajčiť! Ale nezačal. Naposledy som si pýtal šluka od švagrinej a už mi to nechutilo. Nikdy som netúžil prestať fajčiť, aj sa mi to páči, ale deti ma začali vydierať, tatinko, my chceme, aby si tu bol dlho s nami. Okej.
ako dieťa som chcel byť novinár.
Fascinovala ma Formula 1, mám ešte odložené staré výstrižky. Keď išla v televízii, otec ma o desiatej večer budil, poď si to pozrieť. V piatej triede mi dohodol súkromné hodiny angličtiny, lebo keď chceš byť novinár, musíš vedieť po anglicky. Neskôr som chcel písať o kultúre, ale keď som študoval, robil som na športovom oddelení, kde sa dalo ľahko privyrobiť aj pričuchnúť k robote. Potom som rovno prešiel na športovú novinárčinu a robil som ju nejakých 17 – 20 rokov. Nebanujem, boli to super roky, len občas rozmýšľam, čo by sa stalo, keby som od začiatku išiel iným smerom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.