uhorka s jogurtom a aký celosvetový úspech! Keď sa povie grécka kuchyňa, všetci si spomenú buď na jahňacinu, alebo práve na tsatsiki, ktoré sa k nemu tradične vždy podávajú ako šalát či osviežujúci dip. Málokto by však povedal, že práve tento ikonický osviežujúci zázrak nepochádza z Grécka, ale z Indie? Grécka kuchyňa je totiž, takisto ako tá naša, mix rôznych vplyvov. Ťaží nielen zo Stredomoria, kde sa miesi Európa, Blízky východ a Afrika, ale aj z Perzie a východnej Ázie vďaka starogréckym vojnovým výbojom Alexandra Veľkého alebo expanzii Osmanskej ríše. A práve Osmanská ríša vraj môže za to, že sa tsatsiki začali šíriť ako mohutná módna vlna po Blízkom východe, Malej Ázii, Kaukaze, oblastí okolo Čierneho mora a neskôr aj celého Balkánu.
Na počiatku dlhej púte šalátu tsatsiki z Indie na grécke ostrovy stálo jedno jednoduché perzské jedlo. Volá sa biryani a je to zmes ryže a rôznych mias. Dnes ho poznáme aj pod názvom pilaf či také naše rizoto. V šestnástom storočí India patrila do Mogulskej ríše. Spravovali ju zväčša perzské elity, keďže Mogulskú ríšu založil mladý moslimský dobrodruh Bábur zo Samarkandu. Aristokracia si nechávala svoje ryžové biryani pripravovať miestnym obyvateľstvom. Tí však zo zvyku všetko výrazne korenili a nie a nie sa to odučiť. Elita teda po čase pristúpila na kompromis, napokon, štipľavá indická verzia ich pilafu im zrejme zachutila. Namiesto toho, aby sa do biryani pridávalo menej korenín, radšej k jedlu zajedala osviežujúcu a chladivú omáčku z uhoriek a jogurtu, ktorú miestni volali raita. Táto kombinácia sa im natoľko zapáčila, že sa začala šíriť po celej Mogulskej ríši. No a keďže tá mala s Osmanskou vynikajúce vzťahy, raita vykročila strmým krokom po osmanských obchodných cestách, ktoré dal postaviť ešte Džingischán, ďalej do sveta.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.