Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vladimír Ledecký: To sa mi robí, keď mám „chcelosť"!

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti

To, čím sa zaoberá starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký v práci, vieme z jeho pravidelných stĺpčekov. Trochu to pôsobí ako sci-fi či správy z idylickej krajiny, kde je stále deň pekný, ale on tvrdí, že si nevie vymýšľať a všetko musí mať odžité.

Vladimír Ledecký: To sa mi robí, keď mám „chcelosť"! BORIS NÉMETH

vstávam s nadšením.

Nemám rád Unavených Joeov, radšej sa obklopujem akčnými, kreatívnymi ľuďmi, na ktorých vidno nadšenie, ako sa u nás hovorí, „chcelosť" – to sa ti robí, keď máš chcelosť! Chcem to? Urobím to! A s nadšením. Aj keby som začal čistiť záchody, začne ma to baviť. Neviem, čo je to depka. Keď sa niečo nepodarí, každý to hneď na mne vidí, pýta sa, čo sa ti stalo? Ale vyspím sa a na druhý deň idem nadšene do nových vecí. 

od jari do jesene mám včely.

Nedajú sa odložiť, musím ísť, keď ma potrebujú, nie len vtedy, keď mám čas. Milujem ich, nútia ma spomaliť, ak idem rýchlo, tak pichajú. Odkedy mám včely, mám iný, hlbší vzťah k prírode, pozorujem, kde sa čo seje, chodím do lesa, či bude medovica. Sledujem počasie, lebo pred dažďom ma k sebe nepustia. Krásne počasie, začnú štípať, a o dve hodiny búrka neskutočná. Iľko to nevedel, ale včely hej! Mám rád veci, ktoré prinášajú úžitok, a ako hovorí staré včelárske príslovie, každý rok ti včely toľko donesú, koľko do nich dáš, nikdy ťa nesklamú. 

nenávidím nakupovanie, nechodím do obchodov.

Prežil by som aj bez peňazí. Na dedine funguje bartrový obchod a ja nie som náročný človek. Mám med, medovinu, niekto iný dá mäso, zeleninu. Okrem včiel máme s kolegom v starom sade kravy, kozy, ovce, danielov. Vždy je radosť tam ísť, niečo sa okotí, niečo žerie z ruky, do kávy mlieko nadojím rovno od kozičky. 

neviem chváliť.

V nedeľu sa pripravujem na poradu, toto pochválim, tamto. Lenže keď zvolám poradu, všetci vedia, že idem nejaký „prúser" riešiť. Tak sa do takých obranných pozícií postavajú, že keď ich vidím, musím ich džubať a nepochválim nič. Aj chcem, ale nejako to zo mňa nejde, a potom aj veľké odmeny treba dávať, takto majú pocit, že nie sú až takí dokonalí, a môžem dať menšie. (Smiech.) Ale nie, mám 50 zamestnancov, všetkých som prijal sám, sú na môj obraz, keď sa niečo nepodarí, tak si len sám sebe môžem nadávať. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite