Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Daniela Olejníková: Mám veľmi dobrý nos

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti

Ilustrátorka a výtvarníčka Daniela Olejníková ilustrovala dve knihy, ktoré si tento rok odniesli ocenenie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska: Útek Mareka Vadasa za vynikajúce ilustrácie a Neviditeľné mestá Itala Calvina za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu knihy.

Daniela Olejníková: Mám veľmi dobrý nos BORIS NÉMETH

okolo knihy Itala Calvina som krúžila dlho.

Robila som ju najprv ako diplomovku s pomocou Paľa Bálika, potom dlho ležala v šuplíku, a teraz sme ju poňali úplne nanovo. Text je sám osebe tak obrazotvorný, že ho asi ani netreba ilustrovať. Paľo prišiel s nápadom obrázky zavrieť a nechať na rozhodnutie čitateľa, či si stránky rozreže a pozrie, ako som mestá nakreslila ja, alebo si to bude ďalej predstavovať iba vo svojej hlave. Calvinom som uzavrela poslednú vec, ktorú som veľmi chcela spraviť, a teraz hľadám, čo by malo byť ďalšie. Občas ma z toho chytí des. Som zavesená v prázdnote, osobne aj pracovne.

snažím sa teraz viac ponoriť do voľnej tvorby.

Baví ma robiť linoryty, mám rada ten proces, hodiny sedieť a rýpať, je to taká upokojujúca robota. Lino je obhrublé, surové – nikdy som nemala vzťah k minucióznym grafickým technikám, dlho niečo „šolichať“, to nie je pre mňa. Som netrpezlivá, ale so všetkým, aj v živote. Chcem mať všetko rýchlo vyriešené, robím unáhlené rozhodnutia a potom si trieskam hlavu o stenu, ale musím to nejako prežiť.

doma mám milión rastlín.

Okopávam, presádzam, cítim sa ako rakúska dôchodkyňa, ale na muškáty na balóne som ešte odvahu nenašla. Myslela som si, že tento rok budem mať dosť sebavedomia, ale nekúpila som. Bojím sa, že budem už naozaj ako tá babka. Ale po novom mám na balkóne petúnie, takže už „přihořívá.

mám veľmi dobrý nos a vášeň pre parfumy a vône celkovo.

Vždy som sa o parfumy zaujímala, ale až keď som zistila, že sa dá dostať aj k všelijakým čudnostiam, tak sa to naplno rozvinulo. Páčia sa mi vône, ktoré majú v sebe trošku smradu – sú na prvý dojem príjemné, ale na pozadí je niečo animálne až nechutné, čo ich robí menej sterilnými. Voňali mi aj leukoplastoviny, teraz mám obdobie živicových vôní. Pri jednej obľúbenej mám pocit, že som vo vyhriatom borovicovom lese. Kupujem veľa vzoriek, na tie viem oplieskať veľa peňazí. Mám na vône aj dobrú pamäť, idem po ulici a zacítim chlebík natretý nátierkou, ktorú som mala iba v škôlke a asi nikdy potom – a hneď mám taký pretlak emócií!

viem strašne prokrastinovať.

Nebezpečné sú pre mňa sociálne siete, bezuzdné skrolovanie hore-dolu. Ani ma to často nebaví – pozerám sa na seba z odstupu, že toto fakt? Mám na seba všetky možné biče, softvéry, ktoré ma tam nepustia, alebo mi počítajú, koľko som za týždeň strávila na sieťach a koľko prácou. Zahanbím sa veľmi a za trest cez víkend celú spleť káblov k rooteru ráno vytiahnem zo zástrčky a až v nedeľu večer zas zapnem.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite